Hoza, Štefan

Hoza, Štefan, 20. 10. 1906 Smižany, okres Spišská Nová Ves – 6. 4. 1982 Bratislava — slovenský operný spevák (tenor), dramaturg, libretista, prekladateľ, pedagóg a publicista, zakladateľská osobnosť slovenskej opernej kultúry.

V roku 1932 absolvoval Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, neskôr študoval v Miláne a vo Viedni. Vrchol speváckej kariéry dosiahol vo svojich začiatkoch ako Su-Čong (Zem úsmevov) v Modernej operete v Prahe, neskôr aj v titulných úlohách ďalších operiet Franza Lehára Cárovič a Paganini. V rokoch 1932 – 62 pôsobil ako sólista Opery SND a 1938 – 47 aj ako dramaturg, ktorý významne ovplyvnil profiláciu súboru vo vojnových sezónach.

Jeho expresívny dramatický tenor vynikal do roku 1938 najmä v postavách klasickej a modernej operety, neskôr vo veristických operných úlohách (napr. Don José, Carmen; Cavaradossi, Tosca; Kalaf, Turandot; Canio Komedianti), ale aj v úlohe Laca (Jej pastorkyňa), Andreja Chovanského (Chovančina), Lžidimitrija (Boris Godunov) či v operách 20. stor.

Je autorom libriet opier Juro Jánošík od Jána Cikkera a Monte Christo od Rudolfa Macudzińského, spoluautorom libreta opery Krútňava Eugena Suchoňa a zároveň prvým predstaviteľom Ondreja. Preložil dve desiatky operných libriet, napísal teoretické publikácie Tvorcovia hudby (1943), Opera na Slovensku I., II. (1953, 1954) a Večer v opere (1975) a dvojdielne pamäti Ja svoje srdce dám (1989). V 30. rokoch bol jedným z prvých interpretov a textárov slovenskej tanečnej piesne, hral vo filmoch Zem spieva (1933), Hudba sŕdc (1934) a Poľská krv (1934), interpretoval aj slovenské ľudové piesne. V závere svojej profesionálnej činnosti sa venoval aj opernej réžii (v SND Tosca, Othello, Bohéma, v Ostrave Krútňava) a pedagogickej činnosti na bratislavskom konzervatóriu.

Je nositeľom Pribinovho kríža I. triedy (2007, in memoriam).