Horowitz, Vladimir

Horowitz [-vic], Vladimir (Samijlovič), 1. 10. 1903 Berdyčiv, Ukrajina – 5. 11. 1989 New York, pochovaný v Miláne — americký klavirista ukrajinského pôvodu.

Základy hry na klavíri získal od matky. Od roku 1912 študoval na konzervatóriu v Kyjeve, 1928 krátko u Alfreda Cortota v Paríži. Po sérii koncertov a recitálov (najmä v Leningrade) odišiel 1925 zo ZSSR; spočiatku žil v Berlíne, neskôr v Hamburgu. V roku 1933 sa oženil s Wandou Toscanini, dcérou svetoznámeho dirigenta Artura Toscaniniho, 1934 – 38 žili spolu v Paríži, od 1940 v USA; 1944 dostal americké občianstvo.

Svetový ohlas získal 1926 interpretáciou klavírneho koncertu č. 1 b mol Piotra Iľjiča Čajkovského v Hamburgu, potom po celej západnej Európe a 1928 i v USA, kde ho uviedol s Newyorskou filharmóniou. Uznanie dosiahol najmä ako interpret diel Franza Liszta, v repertoári mal aj diela Franza Schuberta a Roberta Schumanna, sonáty Domenica Scarlattiho, diela slovanských autorov Fryderyka Chopina, Moritza Moszkowského, Alexandra Nikolajeviča Skriabina, Modesta Petroviča Musorgského a Sergeja Vasilieviča Rachmaninova. K vrcholom jeho klavírneho umenia patrí najmä interpretácia 3. klavírneho koncertu jeho priateľa S. V. Rachmaninova v spolupráci s Arturom Toscaninim a Obrázkov z výstavy M. P. Musorgského. Od roku 1933 hrával na svojom klavíri značky Steinway & Sohns so špeciálne upravenou mechanikou, ktorú si vozil na všetky koncertné turné. V rokoch 1953 – 65 výlučne nahrával, od 1977 vystupoval iba v sólových recitáloch, ktoré realizoval zvyčajne v nedeľu popoludní. V roku 1986 koncertoval aj v Rusku.

Od roku 1926 až do smrti nahral asi 23 gramofónových platní, niektoré opusy, väčšinou Lisztove, aj vo viacerých verziách. V jeho pozostalosti sa nachádzajú aj doteraz nesprístupnené nahrávky z verejných vystúpení z 1941 – 50. Horowitz bol legendou pódií 20. stor. s vynikajúcou zručnosťou prstov, diferencovanosťou tónu a so svojráznym vlnením agogiky. Povýšil klavír na univerzálny nástroj rovnocenný orchestru.