horčica

Text hesla

horčica

1. Sinapis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo trváce byliny so vzpriamenou rozkonárenou byľou, s jednoduchými až perovito strihanými listami a so štvorpočetnými žltými kvetmi, plod šešuľa. Patrí sem napr. hospodársky významný druh horčica biela (Sinapis alba) s vysokou stonkou (do 1 m) a drobnými olejnatými semenami (usušené s priemerom do 2 mm) pestovaná v celej Európe. Semená obsahujú 20 – 25 % oleja, okolo 25 % proteínov a glukozinolát (starší názov tioglukozid) sinalbín, z ktorého v porušených semenách vzniká enzýmovým rozkladom 4-hydroxybenzylizotiokyanát (látka dávajúca pochutine horčici charakteristickú štipľavú chuť), využívajú sa napr. v potravinárskom (na výrobu pochutiny horčice), konzervárenskom (zložka korenín) a vo farmaceutickom priemysle. V poľnohospodárstve sa horčica biela využíva na kŕmenie alebo ako následná plodina na zelené hnojenie. Na poľnohospodárskej pôde a pozdĺž ciest sa takmer vo všetkých častiach Európy, v miernych oblastiach Ázie, v severnej Afrike a Severnej Amerike vyskytuje burina horčica roľná (Sinapis arvensis), ktorej semená majú klíčivosť až 10 rokov;

2. pochutina vyrobená z mletých semien horčice bielej, kapusty čiernej (Brassica nigra; ľud. názov horčica čierna) a kapusty sitinovej (Brassica juncea). Je pastovitej konzistencie, zvyčajne žltohnedej farby, jemne štipľavej až ostrej chuti a špecifickej vône. Známych je viacero druhov, na Slovensku napr. plnotučná horčica vyrábaná zo semien horčice bielej a menej ostrá kremžská horčica vyrábaná z hrubšie pomletých semien kapusty čiernej. Okrem východiskovej suroviny a technológie výroby závisí chuť horčice od druhu a množstva prísad, ktorými sú kuchynská soľ, cukor, ocot alebo víno, koreniny, príp. konzervačné látky a prírodné (kurkuma) alebo syntetické farbivá. Používa sa do omáčok, majonéz a jedál i ako príloha k párkom a iným údeninám.

Popis ilustrácie

Horčica biela

Text hesla

horčica

1. Sinapis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo trváce byliny so vzpriamenou rozkonárenou byľou, s jednoduchými až perovito strihanými listami a so štvorpočetnými žltými kvetmi, plod šešuľa. Patrí sem napr. hospodársky významný druh horčica biela (Sinapis alba) s vysokou stonkou (do 1 m) a drobnými olejnatými semenami (usušené s priemerom do 2 mm) pestovaná v celej Európe. Semená obsahujú 20 – 25 % oleja, okolo 25 % proteínov a glukozinolát (starší názov tioglukozid) sinalbín, z ktorého v porušených semenách vzniká enzýmovým rozkladom 4-hydroxybenzylizotiokyanát (látka dávajúca pochutine horčici charakteristickú štipľavú chuť), využívajú sa napr. v potravinárskom (na výrobu pochutiny horčice), konzervárenskom (zložka korenín) a vo farmaceutickom priemysle. V poľnohospodárstve sa horčica biela využíva na kŕmenie alebo ako následná plodina na zelené hnojenie. Na poľnohospodárskej pôde a pozdĺž ciest sa takmer vo všetkých častiach Európy, v miernych oblastiach Ázie, v severnej Afrike a Severnej Amerike vyskytuje burina horčica roľná (Sinapis arvensis), ktorej semená majú klíčivosť až 10 rokov;

2. pochutina vyrobená z mletých semien horčice bielej, kapusty čiernej (Brassica nigra; ľud. názov horčica čierna) a kapusty sitinovej (Brassica juncea). Je pastovitej konzistencie, zvyčajne žltohnedej farby, jemne štipľavej až ostrej chuti a špecifickej vône. Známych je viacero druhov, na Slovensku napr. plnotučná horčica vyrábaná zo semien horčice bielej a menej ostrá kremžská horčica vyrábaná z hrubšie pomletých semien kapusty čiernej. Okrem východiskovej suroviny a technológie výroby závisí chuť horčice od druhu a množstva prísad, ktorými sú kuchynská soľ, cukor, ocot alebo víno, koreniny, príp. konzervačné látky a prírodné (kurkuma) alebo syntetické farbivá. Používa sa do omáčok, majonéz a jedál i ako príloha k párkom a iným údeninám.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Horčica [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/horcica