Hor

Hor, Horus — jeden z najdôležitejších a najstarších bohov starovekého Egypta. Bol uctievaný v mnohých podobách, ktoré zahŕňali niekoľko aspektov božskosti. Známy ako pán nebies, jeho meno je odvodené od slova vzdialený alebo ten, ktorý je vysoko. Najčastejšie bol zobrazovaný ako sokol, resp. muž s hlavou sokola. Pravým okom Hora ako nebeského boha bolo Slnko, ľavým okom Mesiac, jeho krídla predstavovali oblohu (nebeskú klenbu) a škvrny na jeho perí hviezdy. V tejto podobe ho pravdepodobne uctievali v hornoegyptskom meste Nechen (gr. Hierakonpolis) už v preddynastickom období. Hor vyjadroval pravdepodobne aj archaické predstavy o Slnku a slnečnom bohu, ako to dokladá výzdoba hrebeňa pochádzajúceho z prvej dynastie z obdobia vlády panovníka Wadža, na ktorom je znázornený sokol v člne plaviaci sa oblohou. Hor sa považoval aj za syna boha Usira a bohyne Eset. Bol mýtickým dedičom a ochrancom egyptského trónu i celého egyptského kráľovstva. V mýte o Usirovi vystupuje ako víťaz nad bohom Sutechom, s ktorým zápasil o dedičstvo Usira a o nadvládu nad Egyptom. Jeho ochranné aspekty vyjadrujú sochy panovníka Rachefa zo 4. a Raneferefa (Neferefreho) z 5. dynastie, na ktorých je Hor zobrazený v podobe sokola s rozprestretými krídlami, ktorý zozadu chráni kráľa. Egyptskí panovníci sa považovali za vtelenie Hora, na ktorého odkazoval najstarší z piatich kráľovských titulov (Turínsky papyrus označuje preddynastických vládcov ako nasledovníkov Hora). Jednotlivé varianty boha Hora sa od seba ikonograficky odlišovali špecifickými znakmi (→ Horachtej, → Horemachet, → Horpachered, → Horsematawej). Vzhľadom na jeho solárne aspekty splýval s bohom Slnka Re (Ra). K hlavným centrám jeho kultu patrili Nechen, Edfú, Chem, Kóm Ombó, Buhen, Aniba a i. V podobe Hora z Chemu bol považovaný za otca štyroch staroegyptských bohov (Amset, Duamutef, → Hapi, Kebehsenuf), ktorí podľa Textov pyramíd pomáhali zomretému panovníkovi vystúpiť na nebesá, neskôr boli považovaní za ochrancov zomretých, resp. ochrancov vnútorných orgánov (pľúca, pečeň, žalúdok, črevá), ktoré sa vyberali pri mumifikácii a ukladali do kanop; od 18. dynastie boli časté ich vyobrazenia na kanopách (ochranní bohovia). Okrem ľudskej podoby boli zobrazovaní (okrem Amseta) aj so zvieracou hlavou (Duamutef s hlavou šakala, Hapi s hlavou opice, Kebehsenuf s hlavou sokola).