homonymá

homonymá [gr.] — rovnozvučné slová, ktoré majú rozdielny význam;

1. biol. dva alebo viacero totožných názvov v nomenklatúre označujúcich rôzne taxóny (druhy, poddruhy a pod.), napr. názov rodu hrabavka pri hmyze i pri obojživelníkoch;

2. jaz. slová, ktoré majú rovnakú hláskovú (formálnu, grafickú) podobu, ale úplne odlišný, nesúvisiaci význam (niekedy aj pôvod) a ich vzťah je založený iba na formálnej zhode, napr. druh (1. odroda, 2. priateľ), banka (1. nádoba, 2. sporiteľňa). Rozdeľujú sa na vlastné (grafické) homonymá, ktoré sú náhodne rovnozvučné, napr. stopky (na ovocí) – stopky (hodinky), čelo (na tvári) – čelo (hudobný nástroj), tvarové homonymá (homoformy), ktoré vznikajú tak, že pri ohýbaní dvoch odlišných slov vzniknú rovnaké tvary, napr. nemá (od nemý) – nemá (od nemať); tri (číslovka) – tri (rozkazovací spôsob od trieť), a zvukové homonymá (nepravé homonymá, homofóny), ktoré sú zvukovo zhodné (rovnako znejúce), ale majú odlišnú grafickú podobu, napr. pot (znoj) – pod (predložka), Rím (mesto) – rým (zvuková zhoda). V umeleckom štýle sa homonymá využívajú v komických zápletkách založených na nedorozumení, v slovných hračkách, hádankách a homonymnom rýme, napr.

V láskavom oku jakoby krotká

výčitka nemá:

prečo si nechal otcovskú pôdu?

Obrancu nemá!

(Ivan Krasko: Otcova roľa)