Holliger, Heinz

Holliger, Heinz, 21. 5. 1939 Langenthal, Švajčiarsko — švajčiarsky hobojista, skladateľ a dirigent.

Koncertnú kariéru začal v roku 1961, získal počas nej množstvo ocenení a mnohí svetoví skladatelia mu venovali svoje sólové diela pre hoboj (napr. Hans Werner Henze, André Jolivet, Eliot Cook Carter, Frank Martin, Krzysztof Penderecki, Henri Pousseur, György Ligeti, Witold Lutosławski, Karlheinz Stockhausen, Toru Takemicu, Isang Yun či Luciano Berio). Od roku 1965 pôsobil zároveň aj ako pedagóg na Vysokej hudobnej škole vo Freiburgu im Breisgau.

Jeho skladateľská tvorba sa člení na tri obdobia. Skladby z prvého obdobia sú poznamenané silným vplyvom jeho učiteľov (Sandor Veress, Pierre Boulez) a druhej viedenskej školy (najmä Albana Berga). V druhom období (1968 – 73) sa zameral na objavovanie nových zvukových možností jednotlivých nástrojov, vynachádzanie nových hráčskych techník a novú dramaturgiu hudobnej formy. V tomto období opustil seriálnu kompozičnú techniku, v jeho dielach prevládala tematika smrti a objavila sa téma konfliktu človeka so spoločnosťou, ktorá dominovala aj v treťom období, no v prehĺbenej estetickej rovine.

Najvýznamnejšie diela: Erde und Himmel pre tenor a päť nástrojov (1963), Glühende Rätsel pre alt a 10 inštrumentalistov (1964), Trio pre hoboj, anglický roh a harfu (1966), Siebengesang pre hoboj, orchester, spevné hlasy a amplión (1968), Der magische Tänzer pre dvoch recitátorov, tanečnicu alebo bábku, klasických tanečníkov, orchester a magnetofónovú pásku (1970), Cardiophonie pre hráča na dychovom nástroji a tri magnetofóny (1971), Atembogen pre orchester (1975), Die Jahreszeiten pre zbor (1975), tri krátke operné diela na texty Samuela Becketta Come and Go (1978), Not I (1980) a What where (1989), trojhodinové dielo oratórneho charakteru Scardanelli-Zyklus (1975 – 91), ktoré je akýmsi hudobným denníkom skladateľa, Gesänge der Frühe pre zbor, orchester a magnetofónovú pásku (1987), 12 piesní podľa básní Roberta Walsera Beiseit (1991), Zwei Liszt-Transkriptionen pre orchester (1986), Zwei Trakl-Lieder (1993) a husľový koncert Hommage à Louis Soutter (1994 – 2002).

Ako hosťujúci dirigent spoluúčinkoval s celým radom najlepších svetových orchestrov a súborov, 1998 – 2001 pôsobil ako dirigent Orchestre de chambre de Lausanne. Je nositeľom početných ocenení.