holandská vojna

Text hesla

holandská vojna, aj nizozemská vojna — európska koaličná vojna 1672 – 78/79 vyvolaná expanzívnymi snahami francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. proti Nizozemsku, resp. proti Spojeným nizozemským provinciám (južné provincie, t. j. Španielske Nizozemsko totiž považoval za svoje dedičstvo po španielskom kráľovi Filipovi IV.). Spojencami Francúzska boli spočiatku Anglicko, Švédsko a niektoré ríšske kniežatstvá (Münster, Kolín nad Rýnom). Na stranu Spojených nizozemských provincií sa postupne pridali Španielsko a rímsko-nemecký cisár Leopold I. (1673), Dánsko (január 1674), ktoré začalo vojnu proti Švédsku, a Brandenbursko (1674), ktoré viazalo švédske sily pri Baltskom mori. Anglicko však z francúzskej koalície vystúpilo a 19. 2. 1674 uzatvorilo s Nizozemskom vo Westminstri separátny mier, čím bola zároveň ukončená tretia anglicko-nizozemská vojna. Francúzskej okupačnej armáde sa nepodarilo preniknúť k Amsterdamu, čo však nizozemské stavovské vojská dosiahli len za cenu pretrhnutia hrádzí a zaplavenia časti Hollandu. Švédsku expanziu v severnom Nemecku zastavila brandenburská armáda, ktorá zvíťazila 1675 v bitke pri Fehrbelline, boj Švédov po boku Francúzska však pokračoval až do 1679. Holandskú vojnu ukončil mier podpísaný v Nijmegene 10. 8. 1678 (medzi Francúzskom a španielsko-nizozemskou koalíciou), podľa ktorého si Spojené nizozemské provincie zachovali územnú integritu, Španielsko však stratilo časť južných provincií (napr. Ieper). Vo februári 1679 uzatvorilo Francúzsko mier s cisárom Leopoldom I., ktorý sa vo francúzsky prospech musel vzdať Freiburgu a uznať okupáciu Lotrinska. V júli 1679 podpísali Francúzi v Saint-Germain-en-Laye mierovú zmluvu s Brandenburskom; mier medzi Dánskom a Švédskom bol podpísaný 1679 v Lunde a potvrdil predvojnový stav.

Zverejnené v apríli 2010.

Holandská vojna [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/holandska-vojna