Hohenzollernovci

Text hesla

Hohenzollernovci [hóenco-] (Hohenzollern) — nemecký šľachtický a panovnícky rod pochádzajúci zo Švábska (okolie mesta Hechingen v blízkosti Stuttgartu), ktorý svoje meno odvodzuje od tamojšieho hradu Hohenzollern (pôvodne Zollern). Za zakladateľa rodu sa pokladá Friedrich I. von Zollern (†1125), ktorý bol 1111 povýšený na grófa. Friedrich III., gróf von Zollern (*pred 1139, †po 1. 10. 1200), pripojil k švábskym dŕžavám grófstvo Norimberg (odvtedy vystupoval ako Friedrich I.). Za jeho synov sa však rodový majetok rozdelil (okolo 1227) a vznikli dve línie: franská (grófstvo Norimberg) a švábska (švábske dedičné krajiny).

Švábska línia sa ďalej rozdelila na dve hlavné vetvy, na Hohenzollernovcov-Sigmaringenovcov a Hohenzollernovcov-Hechingenovcov, ktorí ostali počas reformácie verní katolicizmu a 1623 boli povýšení na ríšske kniežatá. R. 1849 sa obidve kniežatstvá spojili s pruskými Hohenzollernovcami. Karl von Hohenzollern-Sigmaringen bol 1866 zvolený za rumunského panovníka najskôr ako knieža Karol I. a 1881 sa stal rumunským kráľom (dynastia → Hohenzollernovci-Sigmaringenovci). Po vymretí línie Hohenzollernovcov-Hechingenovcov (1869) sa príslušníci nemeckej rodovej línie Hohenzollernovcov-Sigmaringenovcov začali nazývať len kniežatá von Hohenzollern.

Franská línia Hohenzollernovcov získala k norimberskému panstvu postupne ďalšie územia (Bayreuth, Ansbach, Kulmbach) a 1363 im cisár Karol IV. udelil titul ríšskych kniežat. R. 1415 získali od cisára Žigmunda Luxemburského brandenburské kurfirstvo. Kurfirst Albrecht Achilles (†1486) rodovým zákonom Dispositio Achillea (1473) zmenil pôvodne franské dŕžavy (Ansbach, Kulmbach, Bayreuth) na markgrófstva a tie sa stali sekundogenitúrou Brandenburska s kurfirstským hlasom, ktorý dedil najstarší syn. Počas reformácie prestúpili Hohenzollernovci franskej línie na protestantskú vieru a sekularizáciou získali ďalšie majetky. R. 1618 bolo Brandenbursko spojené s pruským vojvodstvom, resp. s Východným Pruskom, a Hohenzollernovci sa tak stali zároveň brandenburskými kurfirstmi i pruskými vojvodami a svoje dŕžavy ďalej rozširovali. R. 1701 dosiahol Fridrich III. (I.) povýšenie Pruska na kráľovstvo, ktoré sa pod vládou Hohenzollernovcov postupne stalo významnou európskou mocnosťou. V 19. stor. Hohenzollernovci súperili s Habsburgovcami o zjednotenie Nemecka. Víťazom sa stali Hohenzollernovci a pruský panovník Wilhelm I. pochádzajúci z tohto rodu založil 1871 Nemeckú ríšu. V nej Hohenzollernovci vládli až do 1918, keď sa krajina stala republikou.

Text hesla

Hohenzollernovci [hóenco-] (Hohenzollern) — nemecký šľachtický a panovnícky rod pochádzajúci zo Švábska (okolie mesta Hechingen v blízkosti Stuttgartu), ktorý svoje meno odvodzuje od tamojšieho hradu Hohenzollern (pôvodne Zollern). Za zakladateľa rodu sa pokladá Friedrich I. von Zollern (†1125), ktorý bol 1111 povýšený na grófa. Friedrich III., gróf von Zollern (*pred 1139, †po 1. 10. 1200), pripojil k švábskym dŕžavám grófstvo Norimberg (odvtedy vystupoval ako Friedrich I.). Za jeho synov sa však rodový majetok rozdelil (okolo 1227) a vznikli dve línie: franská (grófstvo Norimberg) a švábska (švábske dedičné krajiny).

Švábska línia sa ďalej rozdelila na dve hlavné vetvy, na Hohenzollernovcov-Sigmaringenovcov a Hohenzollernovcov-Hechingenovcov, ktorí ostali počas reformácie verní katolicizmu a 1623 boli povýšení na ríšske kniežatá. R. 1849 sa obidve kniežatstvá spojili s pruskými Hohenzollernovcami. Karl von Hohenzollern-Sigmaringen bol 1866 zvolený za rumunského panovníka najskôr ako knieža Karol I. a 1881 sa stal rumunským kráľom (dynastia → Hohenzollernovci-Sigmaringenovci). Po vymretí línie Hohenzollernovcov-Hechingenovcov (1869) sa príslušníci nemeckej rodovej línie Hohenzollernovcov-Sigmaringenovcov začali nazývať len kniežatá von Hohenzollern.

Franská línia Hohenzollernovcov získala k norimberskému panstvu postupne ďalšie územia (Bayreuth, Ansbach, Kulmbach) a 1363 im cisár Karol IV. udelil titul ríšskych kniežat. R. 1415 získali od cisára Žigmunda Luxemburského brandenburské kurfirstvo. Kurfirst Albrecht Achilles (†1486) rodovým zákonom Dispositio Achillea (1473) zmenil pôvodne franské dŕžavy (Ansbach, Kulmbach, Bayreuth) na markgrófstva a tie sa stali sekundogenitúrou Brandenburska s kurfirstským hlasom, ktorý dedil najstarší syn. Počas reformácie prestúpili Hohenzollernovci franskej línie na protestantskú vieru a sekularizáciou získali ďalšie majetky. R. 1618 bolo Brandenbursko spojené s pruským vojvodstvom, resp. s Východným Pruskom, a Hohenzollernovci sa tak stali zároveň brandenburskými kurfirstmi i pruskými vojvodami a svoje dŕžavy ďalej rozširovali. R. 1701 dosiahol Fridrich III. (I.) povýšenie Pruska na kráľovstvo, ktoré sa pod vládou Hohenzollernovcov postupne stalo významnou európskou mocnosťou. V 19. stor. Hohenzollernovci súperili s Habsburgovcami o zjednotenie Nemecka. Víťazom sa stali Hohenzollernovci a pruský panovník Wilhelm I. pochádzajúci z tohto rodu založil 1871 Nemeckú ríšu. V nej Hohenzollernovci vládli až do 1918, keď sa krajina stala republikou.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hohenzollernovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hohenzollernovci