Hodvábna cesta
Hodvábna cesta, čín. s’-čchou č’ lu, sichou zhi lu — sieť obchodných ciest spájajúcich od 2. stor. pred n. l. Čínu so Strednou Áziou, s Blízkym východom a so Stredomorím, po ktorej obchodné karavány vyvážali z Číny najmä hodváb.
Termín Hodvábna cesta (nem. Seidenstrasse) ako prvý použil v roku 1877 nemecký geograf a geológ Ferdinand von Richthofen podľa najdôležitejšieho prepravovaného tovaru. Postupne sa trasy Hodvábnej cesty rozvetvovali do viacerých častí Ázie (India, Perzia, Arábia) a umožňovali obojsmernú prepravu tovaru (z Číny sa vyvážal porcelán, jadeit a čaj, do Číny sa privážalo kadidlo, kone, jelenie parohy a i.). Hlavná línia cesty viedla cez ázijské mestá Čchang-an (dnes Si-an), Tun-chuang, Kašgar, Samarkand, Bucharu, Merv, Bagdad a Antiochiu (dnes Antakya) a odtiaľ do Európy (Rím) a Afriky (Alexandria), ďalšia línia viedla do Indie. Obchod bol v rukách sprostredkovateľov zo Strednej Ázie a Peržanov. Hodvábna cesta okrem rozvoja obchodu významne prispela ku kultúrnej výmene medzi východnou Áziou, Strednou Áziou a Blízkym východom. V priebehu 1. – 2. stor. n. l. sa po nej z Indie do Číny šíril buddhizmus, v 7. stor. sa ňou do Číny šírilo nestoriánstvo. Po zániku dynastie Tchang začiatkom 10. stor. a rozširovaním námornej dopravy postupne začala strácať význam.
Po Hodvábnej ceste putoval v 2. stor. pred n. l. z Číny chanský diplomat a cestovateľ Čang Čchien, v 13. stor. do Číny o. i. Marco Polo.
Začiatkom 20. stor. preskúmal jej východnú (čínsku) časť a archeologické náleziská v okolí švédsky geograf Sven Anders von Hedin, francúzsky sinológ Paul Pelliot a britský bádateľ Mark Aurel Stein. Sieť ciest v koridore Čchang-an – Ťan-šan zahŕňajúca množstvo chrámov, palácov, archeologických nálezísk, opevnení, hrobiek a historických centier miest na území Číny, Kazachstanu a Kirgizska bola v roku 2014 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V roku 2013 čínsky prezident Si Ťin-pching predstavil hospodársku iniciatívu pod názvom Jedno pásmo, jedna cesta (čín. i-taj, i-lu) založenú na ekonomickej spolupráci a kultúrnej výmene, ktorá nadväzuje na starovekú sieť obchodných ciest Hodvábnej cesty a je označovaná aj ako Nová Hodvábna cesta.