hoboj

Text hesla

hoboj [fr.] — dvojjazýčkový drevený dychový hudobný nástroj s kužeľovitým vŕtaním. Za jeho predchodcu sa považuje stredoázijská zurna a šalmajový nástroj arabského pôvodu chalemel pochádzajúci z 12. stor., z ktorého sa neskôr vyvinula celá rodina bomhartov (pumortov, pommerov). Dnešný hoboj vznikol vo Francúzsku na začiatku 17. stor. z diskantového bomhartu. V 18. stor. bol hoboj dlho jediným orchestrálnym dreveným dychovým nástrojom v sopránovej polohe a tvoril pendant husieľ. Spolu s fagotom boli až do vynájdenia klarinetu najdôležitejšími drevenými dychovými nástrojmi operného orchestra. Klapkový mechanizmus hoboja sa postupne zdokonaľoval a zavŕšil sa 1844 zavedením klapkového systému Theobalda Böhma (*1794, †1881). Súčasný hoboj má 59 – 64 cm a vyrába sa zo zimozeleňového, príp. z grenadilového dreva (získané z dreviny rodu dalbergia). Má tri diely: vrchný, stredný a zvonovitú ozvučnicu. Do vrchného dielu sa vkladá tzv. strojček (dlhý asi 6 – 7 cm) tvorený kovovou rúrkou, v ktorej sú oproti sebe pripevnené dva jemné trstinové jazýčky. Hráč vháňa výdychom vzduch do úzkej štrbiny medzi jazýčkami, čo spôsobuje jej otváranie a uzatváranie, čím sa v nástroji rozochvieva vzduchový stĺpec a vzniká tón. Hoboj má 9 – 14 klapiek, jeho ladenie je v C, výnimočne aj v B, rozsah (b) hf3 (g3), notácia v husľovom kľúči. Je to najvhodnejší nástroj na lyrické kantilény. V symfonickom orchestri sa obvykle používajú dva hoboje (okrem anglického rohu, čo je v podstate altový hoboj). V barokovej hudbe tvoril hoboj často súčasť skupiny concertina. Talianski a nemeckí skladatelia využívali hoboj aj ako sólový nástroj, napr. T. Albinoni, B. Marcello, G. B. Sammartini, A. Vivaldi a G. Ph. Telemann písali koncerty a sonáty pre hoboj. K najvýznamnejším barokovým kompozíciám patria viaceré sonáty, triové sonáty a koncerty pre hoboj G. F. Händla, vrchol klasicistického repertoáru predstavujú diela pre hoboj W. A. Mozarta, v období romantizmu písali diela pre hoboj V. Bellini, R. Schumann a C. Saint-Saëns, neskôr R. Strauss, F. Poulenc, P. Hindemith a i.

Popis ilustrácie

Hoboj

Text hesla

hoboj [fr.] — dvojjazýčkový drevený dychový hudobný nástroj s kužeľovitým vŕtaním. Za jeho predchodcu sa považuje stredoázijská zurna a šalmajový nástroj arabského pôvodu chalemel pochádzajúci z 12. stor., z ktorého sa neskôr vyvinula celá rodina bomhartov (pumortov, pommerov). Dnešný hoboj vznikol vo Francúzsku na začiatku 17. stor. z diskantového bomhartu. V 18. stor. bol hoboj dlho jediným orchestrálnym dreveným dychovým nástrojom v sopránovej polohe a tvoril pendant husieľ. Spolu s fagotom boli až do vynájdenia klarinetu najdôležitejšími drevenými dychovými nástrojmi operného orchestra. Klapkový mechanizmus hoboja sa postupne zdokonaľoval a zavŕšil sa 1844 zavedením klapkového systému Theobalda Böhma (*1794, †1881). Súčasný hoboj má 59 – 64 cm a vyrába sa zo zimozeleňového, príp. z grenadilového dreva (získané z dreviny rodu dalbergia). Má tri diely: vrchný, stredný a zvonovitú ozvučnicu. Do vrchného dielu sa vkladá tzv. strojček (dlhý asi 6 – 7 cm) tvorený kovovou rúrkou, v ktorej sú oproti sebe pripevnené dva jemné trstinové jazýčky. Hráč vháňa výdychom vzduch do úzkej štrbiny medzi jazýčkami, čo spôsobuje jej otváranie a uzatváranie, čím sa v nástroji rozochvieva vzduchový stĺpec a vzniká tón. Hoboj má 9 – 14 klapiek, jeho ladenie je v C, výnimočne aj v B, rozsah (b) hf3 (g3), notácia v husľovom kľúči. Je to najvhodnejší nástroj na lyrické kantilény. V symfonickom orchestri sa obvykle používajú dva hoboje (okrem anglického rohu, čo je v podstate altový hoboj). V barokovej hudbe tvoril hoboj často súčasť skupiny concertina. Talianski a nemeckí skladatelia využívali hoboj aj ako sólový nástroj, napr. T. Albinoni, B. Marcello, G. B. Sammartini, A. Vivaldi a G. Ph. Telemann písali koncerty a sonáty pre hoboj. K najvýznamnejším barokovým kompozíciám patria viaceré sonáty, triové sonáty a koncerty pre hoboj G. F. Händla, vrchol klasicistického repertoáru predstavujú diela pre hoboj W. A. Mozarta, v období romantizmu písali diela pre hoboj V. Bellini, R. Schumann a C. Saint-Saëns, neskôr R. Strauss, F. Poulenc, P. Hindemith a i.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hoboj [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hoboj