Hnutie 20. júla 1944

Hnutie 20. júla 1944 — odboj vojenských a občiansko-konzervatívnych kruhov v nacistickom Nemecku, ktorého cieľom bolo odstrániť A. Hitlera, opäť nastoliť právny štát a ukončiť vojnu. Členovia hnutia pochádzali z najvyššieho velenia armády (napr. generál L. Beck, admirál W. Canaris), z veliteľského zboru armád na východnom a západnom fronte (generálmajor H. Tresckow, generál poľný maršal E. Witzleben, generál poľný maršal E. Rommel a i.) a z občianskeho odboja (napr. C. F. Goerdeler). Prípravy na odstránenie Hitlera a prevzatie moci sa zintenzívnili po porážkach Nemecka 1943. Ústrednou postavou plánovaného prevratu sa stal plukovník C. Stauffenberg, ktorý mal spáchať atentát a dať povel na začatie povstania (heslo Valkýra). Stauffenberg 20. júla 1944 položil aktovku s bombou v Hitlerovom hlavnom stane pri Rastenburgu a okamžite odletel do centra prevratu v Berlíne bez toho, aby sa dozvedel, že Hitler atentát prežil. Správa sa, naopak, rýchlo dostala do Berlína, kde zneistila sprisahancov a súčasne vyvolala proti nim represálie. Niektorí z vodcov hnutia spáchali samovraždu, väčšina však bola brutálne popravená a ich rodinní príslušníci uväznení.