hmla

hmla — atmosférický aerosól tvorený drobnými kvapôčkami vody alebo ľadovými kryštálikmi rozptýlenými vo vzduchu, zmenšujúci horizontálnu viditeľnosť pri zemskom povrchu pod 1 km; jeden z hydrometeorov. Vyznačuje sa veľmi vysokou relatívnou vlhkosťou vzduchu (niekedy až 100 %) a zvyčajne bielym sfarbením; pôsobí sychravým dojmom. V meteorologickej praxi sa podľa viditeľnosti rozlišuje slabá (dohľadnosť 500 až 1 000 m), mierna (200 až 500 m), silná (50 až 200 m) a veľmi silná hmla (dohľadnosť menšia než 50 m). Hmla vzniká pri kladných i záporných teplotách, ak je vo vzduchu dostatočné množstvo kondenzačných jadier a teplota vzduchu klesne na alebo pod teplotu rosného bodu.

Existuje viacero ďalších hľadísk na delenie hmly. Napr. podľa spôsobu vzniku sa rozlišuje advekčná (vzniká pri presune relatívne teplého a vlhkého vzduchu nad chladnejší povrch; → advekcia), radiačná (tvorí sa najmä v noci pri ochladzovaní prízemnej vrstvy vzduchu efektívnym vyžarovaním tepla) a advekčno-radiačná hmla (vzniká pri kombinácii podmienok vzniku advekčnej a radiačnej hmly). Podľa zloženia sa rozlišuje prechladená (vzniká pri teplotách pod bodom mrazu, pričom je tvorená prechladenými kvapôčkami vody s teplotou pod 0 °C, má vysoký obsah vodnej pary, často pri nej vznikajú námrazové javy) a ľadová hmla (zmrznutá hmla; vzniká najmä pri teplotách pod -30 °C, je tvorená kryštálikmi ľadu, má nízky obsah vodnej pary), podľa vertikálneho rozsahu prízemná (zasahuje do výšky maximálne dvoch metrov, vyskytuje sa zvyčajne nad vodnými plochami, močiarmi a vlhkými lúkami) a vysoká hmla (zasahuje do výšky niekoľko sto metrov a rozprestiera sa na veľkých plochách).