hlístovce

hlístovce, Nematoda — kmeň dvojstranne súmerných živočíchov; v rozmanitých biotopoch voľne žijúce alebo parazitické mnohobunkové živočíchy, ktoré spôsobujú ochorenia rastlín, živočíchov a človeka (→ nematodózy). Majú červovité nečlánkované telo pokryté hrubou kutikulou a mohutne vyvinuté pozdĺžne svalstvo, vďaka ktorému sa pohybujú charakteristickými trhavými pohybmi. Telová dutina je pseudocél s rúrkovitou tráviacou sústavou so svalnatým hltanom (voľne žijúce dravé hlístovce potravu drvia chitínovými zubami, parazitické druhy ju cicajú), s protonefrídiami alebo s kožnými žľazami zabezpečujúcimi vylučovanie a so zmyslovými orgánmi (dutinami) vyplnenými zmyslovými bunkami.

Hlístovce sa vyvíjajú priamo alebo cez larválne štádiá so znakmi metamorfózy. Patrí sem množstvo radov (napr. hlísty, hlístky, háďatká, mechovce, mrle, vlasovce) asi s 20-tis. druhmi. Do radu hlísty patria napr. druhy hlísta slepačia (Toxocara galili) parazitujúca v hydine, hlísta prasačia (Ascaris suum) v ošípaných, hlísta konská (Parascaris equorum) v koňoch a hlísta detská (Ascaris lumbricoides), ktorá parazituje v tenkom čreve človeka (najmä detí) a spôsobuje ochorenie askaridózu.