akantocefalóza [gr.] — vnútorné parazitárne ochorenie vodnej hydiny, najmä kačíc, spôsobené háčikohlavcami. Hromadné napadnutie spôsobuje vážne zdravotné problémy, postupné chudnutie, hnačky, málokrvnosť a ovplyvňuje znáškovú úžitkovosť.
akarinóza [gr. > lat.] —
1. kučeravosť viniča; deformácia povrchu, prípadne aj tvaru listov, vegetačných vrcholkov alebo koreňov rastlín po napadnutí roztočmi z radu Acarina;
2. akarinóza včiel, aj akarapidóza, roztočová nákaza včiel, acarapidosis — parazitárne ochorenie včiel spôsobené roztočíkom včelím (Acarapis woodi). Spočiatku prebieha bez vonkajších príznakov, postupne oslabuje včelstvo, ktoré nakoniec hynie. Prítomnosť roztočíka signalizuje asymetrické postavenie krídel alebo neschopnosť zložiť krídla do normálnej polohy. Najvážnejším príznakom akarinózy je neschopnosť lietania včiel, a to najmä pri prvých jarných preletoch.
akuarióza [gr.] — invázne ochorenie hydiny a holubov spôsobené niekoľkými druhmi akuárií (parazitických červov), pri holuboch napr. Acuaria spiralis. Spôsobuje poruchy na sliznici žalúdka, odumieranie tkaniva ap. Vzniká najmä v letných mesiacoch, postihnutý živočích slabne a časom hynie. Prevencia predpokladá odstraňovanie medzihostiteľov a udržiavanie prísnej čistoty.
alveokokóza [lat. + gr.] — črevné ochorenie podobné echinokokóze, vyvolané cystami (larválnym štádiom) pásomnice Alveococcus (Echinococcus) multilocularis. Je charakterizované vznikom inoperabilnej (nevhodnej na operáciu) cysty v pečeni. Cysty sa môžu perforovať, následkom čoho sa ich obsah dostáva do brušnej dutiny. Spôsobujú parestéziu na pravej strane hrudníka, dýchacie ťažkosti a zväčšenie pečene. Človek sa nakazí po skonzumovaní vajíčok parazita (hostiteľom je napr. líška, mačka, pes). Vyskytuje sa v alpských krajinách, na Sibíri a Aljaške.
amébiáza [gr.], amebóza, amoebiasis — endemické protozoárne ochorenie ľudí vyvolané parazitickou meňavkou úplavičnou (Entamoeba histolytica). Vyskytuje sa najmä v tropických a subtropických oblastiach. Človek sa infikuje zjedením cýst parazita (potrava, voda); zdrojom infekcie je stolica infikovaného človeka. Klinicky sa prejavuje prudkými hnačkami (amébová dyzentéria), v stolici je prímes hnisu, hlienu a krvi. V stene hrubého čreva sa tvoria vredy. Parazit môže preniknúť z čreva do krvi a pečene a tvoriť tam abscesy. Diagnostika sa opiera o zistenie cýst alebo pohyblivých meňaviek v stolici. Liečba chemoterapeutikami je účinná. Výskyt amébiázy súvisí s hygienickým štandardom a životnou úrovňou obyvateľstva. Prevencia: hygiena, dezinfekcia výkalov chorých ľudí a nosičov. Prekonanie amébiázy nezaručuje imunitu. Na Slovensku patrí k tzv. importovaným parazitózam.
amébová dyzentéria → amébiáza
amébová nákaza koníkov — choroba koníkov a kobyliek. Jej pôvodcom je meňavka Malamoeba locustae, ktorá napáda stenu Malpighiho trubíc. Úmrtnosť je zvyčajne nízka, poškodenie sa nahrádza regeneráciou.
amoebiasis [amebiazis] → amébiáza
anaplazmóza [gr.] — parazitárne ochorenie hovädzieho dobytka a oviec vyvolané cudzopasníkom, rodom rickettsií Anaplasma, ktorý napáda červené krvinky. Vyskytuje sa v okolí Stredozemného mora, v Severnej Amerike a v južnej Afrike.
ancylostomiasis [-zis] → ankylostomiáza
ankylostomiáza [gr.], ancylostomiasis, tunelová choroba, banská choroba — helmintóza vyvolaná machovcom ľudským (Ancylostoma duodenale) a machovcom americkým (Necator americanus). Vyskytuje sa najmä v tropickej Afrike, v Strednej a Južnej Amerike, v Ázii a na tichomorských ostrovoch. Prameňom nákazy je výlučne infikovaný človek (do zvieracieho organizmu larvy prenikajú tiež, ale nevyvinú sa z nich dospelé červy). Človek sa nakazí pri styku s vlhkou pôdou (zavodňované polia, plantáže, bane ap.) obsahujúcou invazívne larvy, ktoré prenikajú cez kožu do krvi, krvnou cestou do pľúc a potom do tráviaceho traktu, kde v tenkom čreve dospievajú. Dospelé parazity cicajú z ciev črevnej sliznice krv. Ochorenie (závislé od množstva parazitov a zdravotného stavu pacienta) sa prejavuje kožnými vyrážkami, anémiou, krvácaním do stolice, zažívacími ťažkosťami. Postihnutí sú apatickí, trpia bolesťami hlavy, sú unavení, nevýkonní. Diagnostika sa zakladá na náleze vajíčok v stolici. Liečba chemoterapeutikami.
antiartropodiká [gr.] — lieky používané na liečbu ochorení spôsobených článkonožcami (Arthropoda), napr. komármi, kliešťami, blchami, plošticami, všami ap. Pripravujú sa vo forme emulzií, sprejov, práškov, aerosólov, tabliet ap.
antiparazitiká [gr.] — látky používané proti parazitom buď na povrchu tela (antimykotiká, antiskabiotiká), alebo v organizme (anthelmintiká, antiprotozoiká).
antiprotozoiká [gr.] — lieky používané proti ochoreniam, ktoré sú spôsobené patogénnymi jednobunkovými organizmami (napr. amébiáza, leishmanióza, trichomoniáza, trypanozomiáza). Veľkú, samostatnú skupinu tvoria lieky proti jednobunkovým organizmom z rodu Plasmodium (→ antimalariká).
arachnoentomózy [gr.] — vonkajšie parazitózy, choroby prenášané cudzopasnými článkonožcami najčastejšie z triedy pavúkovce (Arachnoidea); napr. roztoče prenášajú arachnoentomózy pri cicaní krvi hydiny.
argaziáza — ochorenie vyvolané vonkajšími cudzopasníkmi z radu roztoče, čeľade kliešťovce, ktoré sa živia najmä krvou hrabavej hydiny a holubov. Pri väčšom napadnutí spôsobujú málokrvnosť, ktorá sa môže končiť až uhynutím napadnutého jedinca.
ascaridosis [aska- -zis] → askaridóza
askaridiáza → askaridóza
askaridóza [gr.], askaridiáza, ascaridosis, ascaridiasis — ochorenie, ktorého pôvodcom je škrkavka detská. Vyskytuje sa na celom svete, najmä však v trópoch a subtrópoch. Dospelé škrkavky parazitujú v tenkom čreve, zdrojom nákazy je infikovaný človek vylučujúci v stolici ich vajíčka. Nákaza nastáva požitím zrelých vajíčok z pôdy prostredníctvom kontaminovanej vody alebo potravy (najmä nedostatočne umytej zeleniny). Larva sa v tenkom čreve uvoľní z vajíčka a dostáva sa krvnou cestou do pečene, pľúc a po určitom čase zrenia opäť tráviacim traktom do čreva. Ochorenie sa prejavuje zvýšenými teplotami (asi 5. – 6. deň po nakazení pri migrácii lariev do pľúc), poruchami dýchacieho systému. Črevnú formu parazitózy sprevádzajú bolesti brucha, nechutenstvo, hnačky, vracanie. Červy môžu spôsobiť zápal červovitého prívesku slepého čreva, črevnú nepriechodnosť, žltačku, pri zhluku aj perforáciu čreva. Diagnostika sa zakladá na náleze vajíčok v stolici chorého. Liečba: chemoterapeutická. Prevencia: dôsledná hygiena (ruky, strava, najmä ovocie a zelenina), aktívne vyhľadávanie a liečba nakazených detí, najmä v detských kolektívoch.
Vyskytuje sa aj pri zvieratách, najčastejšie pri hydine, ošípaných a koňoch. Za vážne ochorenie sa považuje predovšetkým pri mladých zvieratách. Pri prasatách môže vyvolať askaróznu pneumóniu spojenú s vážnymi dýchacími poruchami a zvýšenou telesnou teplotou. Črevná forma spravidla vyvoláva zaostávanie v raste. Pri kurčatách sú sprievodnými znakmi hnačka, načuchrané perie a vychudnutosť.
balantidiosis [-zis] → balantidióza
balantidióza [gr.], balantidiosis — črevné ochorenie spôsobené jediným parazitujúcim nálevníkom Balantidium coli, ktorý žije v hrubom čreve. Môže vyvolať akútnu dyzentériu podobnú črevnej amébiáze, ale aj mierne prebiehajúci zápal hrubého čreva. Je možný aj bezpríznakový priebeh ochorenia. Zdrojom nákazy je sviňa domáca. Postihnutými bývajú často kŕmiči ošípaných a pracovníci bitúnkov. Ochorenie môže pretrvávať mnoho rokov. Ťažké infekcie sa u 20 % pacientov končia smrťou. Balantidióza sa vyskytuje celosvetovo.
banská choroba → ankylostomiáza
Culex [ku-; lat.] — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera), čeľaď komárovité.
echinokokus [gr.] — larválne štádium pásomníc.
ektoparazitózy [gr.] — veľmi vážne ochorenia spôsobované ektoparazitmi, napr. malária, elefantiáza, leishmanióza, trypanozomiáza, svrab, zavšivenie a i.
Encephalitozoon [-fa-; gr.] — rod jednobunkových eukaryontných organizmov, podkmeň mikrospóry. Vnútrobunkové parazity vytvárajúce malé výtrusy s priemerom 1,5 – 3 mm. Patria sem tri druhy: Encephalitozoon intestinalis spôsobujúci mikrosporidiózu, hnačky, nevoľnosť, stratu hmotnosti, zápaly prinosových dutín, priedušiek a obličiek, Encephalitozoon hellem spôsobujúci mikrosporidiózu, zápaly rohovky, očných spojoviek, prinosových dutín, priedušiek, obličiek, močovej rúry, prostaty a dyzúriu a Encephalitozoon cuniculi spôsobujúci mikrosporidiózu, zápaly obličiek, prinosových dutín, priedušiek, pobrušnice, pečene a dyzúriu.
Endolimax nana — druh nepatogénnej meňavky z ríše meňavkovce (Amoebozoa), kmeň Conosa, trieda Archamoebae, vyskytujúcej sa v čreve ľudí. Trofozoity majú priemer asi 10 µm, zrelé cysty s veľkosťou 8 – 10 µm majú typický oválny tvar a obsahujú 4 jadrá s veľkými jadierkami. Endolimax nana môže niekedy spolupôsobiť pri gastrointestinálnych poruchách; človek sa infikuje najčastejšie konzumáciou nedostatočne umytej zeleniny a ovocia. Vyskytuje sa najčastejšie v tropických a subtropických krajinách s nižšou úrovňou hygieny.
endoparazit [gr.] — vnútorný parazit; parazit žijúci vnútri tela iného organizmu (medzihostiteľa, hostiteľa), ktorého tkanivá a produkty metabolizmu potrebuje na svoj život alebo na rozmnožovanie, čím poškodzuje zdravie hostiteľa a oslabuje ho, spravidla ho však neusmrcuje.
Podľa miesta výskytu sa endoparazity rozdeľujú na črevné (napr. škrkavky v tráviacej sústave), krvné (napr. malarické plazmódiá v červených krvinkách), tkanivové (vo vnútorných orgánoch), kožné a podkožné (napr. larvy motolíc v podkožných tkanivách) a dutinové (napr. v ústnej dutine).
Opak: ektoparazit.
gametocyt [gr.] — nezrelá pohlavná bunka (gaméta) všetkých pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, ktorá je však už pohlavne aj morfologicky diferencovaná. Z gametocytu sa vyvíjajú samčie a samičie gaméty. Pri niektorých jednobunkových organizmoch sa nazýva gamont; vzniká pri biologickom vývine plazmódií.
geohelmintóza [gr.] — ochorenie vyvolané parazitmi (→ geohelmintmi), ktorých vajíčka alebo larvy dosahujú invázne štádium priamym vývinom v pôde bez medzihostiteľa (väčšinou v priebehu niekoľkých hodín až týždňov). Invázna larva ostane skrytá vo vajíčku, ktoré je prehltnuté hostiteľom, alebo ostane po niekoľkých zvliekaniach v starých larválnych pokožkách; do hostiteľa potom preniká buď aktívne cez pokožku, alebo musí byť prehltnutá.
geohelminty [gr.] — skupina parazitických helmintov spôsobujúcich geohelmintózu, ktoré na dokončenie svojho vývinu nepotrebujú medzihostiteľský organizmus. Patria sem napr. druhy mrľa detská (Enterobius vermicularis), háďatko črevné (Strongyloides stercoralis), Dictyocaulus viviparus a škrkavka detská (Ascaris lumbricoides). Vajíčka, prípadne voľné larvy dosahujú infekčné štádium vo voľnom prostredí (v pôde, vo vode a i.).
háďatká, Tylenchida — rad pôdnych, sladkovodných alebo parazitických živočíchov z kmeňa hlístovce. Majú nečlánkované, len niekoľko mm dlhé nitkovité telo, v ústach bodavý orgán (tzv. stilet). Sú oddeleného pohlavia, vývin vajíčok, ktoré znášajú do pôdy alebo na rastliny, trvá niekoľko dní alebo týždňov; nepriaznivé obdobia prežívajú aj 20 – 30 rokov v stave anabiózy. V rastlinách parazitujú napr. druhy háďatko zemiakové (Heterodera rostochiensis), ktoré spôsobuje žltnutie, hnednutie až odumretie koreňov a hľúz zemiakov, háďatko pšenicové (Anguina tritici), ktoré premieňa klásky pšenice vyžieraním ich obiliek na hálky obsahujúce až niekoľko tisíc lariev, a do 2 mm dlhé háďatko repné (Heterodera schachti), ktorého larvy pomocou stiletu vyciciavajú korienky buliev repy, čím zabraňujú príjmu živín z pôdy, korene sa zdurujú a dochádza k morfologickým deformáciám; masové napadnutie spôsobuje žltnutie listov. Niektoré háďatká parazitujú v hmyze, napr. druh Tylenchus aptini v strapkách. Druhy z rodu Strongyloides parazitujúce najmä v tenkom čreve človeka a veľmi mladých zvierat vyvolávajú strongyloidózu, napr. Strongyloides papillosus pri prežúvavcoch, králikoch a zajacoch v každom veku, Strongyloides westeri pri žriebätách do jedného roka a Strongyloides ransomi pri prasiatkach vo veku 3 – 4 týždňov. Parazitom človeka, opice a mačky je háďatko črevné (Strongyloides stercoralis).
Haemaphysalis [hemafi-; gr.] → kliešť
Haemosporidia [he-; gr.] — podrad z kmeňa výtrusovce (Apicomplexa, Sporozoa), trieda kokcídie. Parazitické jednobunkové organizmy so zložitým vývinovým cyklom, pri ktorom striedajú dvoch hostiteľov, komára Anopheles a človeka, u ktorého parazitujú v červených krvinkách. Haemosporidia zapríčiňujú maláriu. Patria sem rody plazmódium, Leucocytozoon, Hepatocyctis a Haemoproteus.
Hanzelová, Vladimíra, 15. 10. 1951 Košice — slovenská parazitologička. Od 1975 pôsobí v Oddelení systematiky Parazitologického ústavu SAV v Košiciach; 2000 DrSc. Zaoberá sa systematikou, taxonómiou a evolúciou druhov z kmeňa ploskavce (Plathelminthes), najmä triedou pásomnice (Cestoda). Autorka diela Pásomnice rodu Proteocephalus Weinland, 1858 (Cestoda: Proteocephalidae), parazity rýb v Európe (1998) a desiatok vedeckých prác publikovaných najmä v zahraničí. Nositeľka Zlatej medaily SAV (2001) a medaily SAV za podporu vedy (2012).
helmintológia [gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa helmintmi, najmä ich systematikou a morfológiou, ale aj ekológiou a vzťahom k hostiteľom, medzihostiteľom a prostrediu.
helmintózy [gr.] — skupina ochorení človeka, živočíchov alebo rastlín vyvolaných helmintmi parazitujúcimi v ich rôznych orgánoch, u človeka najčastejšie v črevnom trakte, ale aj v pečeni, krvi a i. Podľa miesta vývinu vajíčok a lariev sa helmintózy rozdeľujú na dve základné skupiny: 1. biohelmintózy, ktoré sa podľa biologického cyklu a cesty nákazy rozdeľujú na perorálne biohelmintózy (človek sa nakazí larválnymi štádiami parazita nachádzajúcimi sa v tkanivách medzihostiteľov alebo sa sám stáva medzihostiteľom; → cestodózy a niektoré nematodózy), perkutánne biohelmintózy (k nákaze dochádza prienikom lariev cez kožu; → trematodózy a niektoré nematodózy) a transmisívne biohelmintózy (nákaza vzniká prenosom lariev pri cicaní krvi hematofágnym prenášačom; → nematodózy); 2. geohelmintózy. Zdrojmi helmintóz sú buď krmivo, voda a iné substráty znečistené fekáliami nositeľa (geohelminty), alebo medzihostitelia (biohelminty). Sú veľmi rozšírené v teplých krajinách, niektoré sa často vyskytujú aj u nás. V ich šírení má významnú úlohu konzumácia potravín živočíšneho a rastlinného pôvodu človekom.
Helmintózy sa vyskytujú pri všetkých hospodárskych zvieratách najmä v extenzívnych, zriedkavejšie v intenzívnych chovoch (spôsobujú najväčšie škody pri prežúvavcoch, najmä pri ovciach). Zvýšený výskyt helmintóz sa objavuje vo vlhkých daždivých rokoch, v oblastich s častými zrážkami a pri pastve na neošetrovaných pastvinách. Spôsobujú priame (úhyn, úbytok hmotnosti) a nepriame straty (náchylnosť na infekciu, sťaženie priebehu iných ochorení, zníženie kvality mäsa a trofejí). V prevencii helmintóz má najväčší význam terapeutická (podávanie antihelmintík) a profylaktická (napr. striedanie pasienkov, plnohodnotná výživa, čistota a dezinfekcia ustajňovacích priestorov) dehelmintizácia. Helmintózy sú prenosné aj na človeka, a to najmä pri zanedbaní hygieny pri práci so zvieratami a ich produktmi, najčastejšie však nimi trpia deti. Pri liečbe sa podávajú antihelmintiká.
helminty [gr.] — umelovytvorená skupina parazitických mnohobunkových živočíchov s rôznorodou stavbou tela, v staršej odbornej literatúre známych skôr ako cudzopasné (parazitické) červy (helmis = červ, odtiaľ názov). Patrí sem okolo 60-tisíc druhov hlístovcov, obrúčkavcov, ploskavcov a iných parazitov spôsobujúcich helmintózy. Helminty sa rozdeľujú na dve základné skupiny: biohelminty s nepriamym vývinom cez medzihostiteľa a geohelminty s priamym vývinom bez medzihostiteľa; zdrojom nákazy je konečný hostiteľ (živočích, človek).
hemiparazit [gr.] — poloparazit (→ parazit).
hepatozoón [gr.], Hepatozoon — rod jednobunkových eukaryontných mikroorganizmov z kmeňa výtrusovce (Apicomplexa), čeľaď Hepatozoidae, krvné parazity rôznych cicavcov, plazov a obojživelníkov, napr. z Nemecka a severozápadnej Európy známy druh Hepatozoon canis spôsobujúci bolesti svalov a anémiu psov, kliešťami prenášaný takmer kozmopolitný druh Hepatozoon americanus zapríčiňujúci zvýšenú teplotu, bolesti svalov, stratu hmotnosti a paralýzu až nehybnosť psov.
heterakidóza [gr.] — ochorenie hydiny, ktorého pôvodcom sú parazity z rodu Heterakis. Prejavuje sa poruchami trávenia, hnačkami, slabosťou, zlým vývinom a zníženou znáškou; pri silnejších formách je trus pre vredy na sliznici čriev krvavý.
Heterakis [gr.] — parazitický rod z kmeňa hlístovce. Patria sem napr. veľmi rozšírený 10 – 13 mm dlhý druh Heterakis gallinarum parazitujúci v slepom čreve domestikovaných hrabavcov (z vajíčka rozširovaného fekáliami sa o 2 – 3 týždne vyvinie infekčná larva), druh Heterakis spumosa parazitujúci pri hlodavcoch a druh Heterakis dispar parazitujúci najmä pri husi domácej.
Hexamita [gr.] — rod z ríše exkaváty, kmeň metamonády (Metamonada), trieda diplomonády (Diplomonada), rad črevovničkotvaré (Diplomonadina). Parazity s dvoma prednými jadrami a dvoma zadnými a šiestimi prednými bičíkmi, napr. druhy Hexamita symphysodonis a Hexamita salmonis napádajúce ryby, druh Hexamita muris parazitujúci v divožijúcich hlodavcoch a druh Hexamita meleagridis v divožijúcich vtákoch a v hydine.
hlístovce, Nematoda — kmeň dvojstranne súmerných živočíchov; v rozmanitých biotopoch voľne žijúce alebo parazitické mnohobunkové živočíchy, ktoré spôsobujú ochorenia rastlín, živočíchov a človeka (→ nematodózy). Majú červovité nečlánkované telo pokryté hrubou kutikulou a mohutne vyvinuté pozdĺžne svalstvo, vďaka ktorému sa pohybujú charakteristickými trhavými pohybmi. Telová dutina je pseudocél s rúrkovitou tráviacou sústavou so svalnatým hltanom (voľne žijúce dravé hlístovce potravu drvia chitínovými zubami, parazitické druhy ju cicajú), s protonefrídiami alebo s kožnými žľazami zabezpečujúcimi vylučovanie a so zmyslovými orgánmi (dutinami) vyplnenými zmyslovými bunkami.
Hlístovce sa vyvíjajú priamo alebo cez larválne štádiá so znakmi metamorfózy. Patrí sem množstvo radov (napr. hlísty, hlístky, háďatká, mechovce, mrle, vlasovce) asi s 20-tis. druhmi. Do radu hlísty patria napr. druhy hlísta slepačia (Toxocara galili) parazitujúca v hydine, hlísta prasačia (Ascaris suum) v ošípaných, hlísta konská (Parascaris equorum) v koňoch a hlísta detská (Ascaris lumbricoides), ktorá parazituje v tenkom čreve človeka (najmä detí) a spôsobuje ochorenie askaridózu.
hnida — vajíčko vši.
hymenolepidóza [gr.], hymenolepióza — črevná parazitóza vyvolaná pásomnicou detskou (Hymenolepis nana, → pásomnice); → cestodózy. Vyskytuje sa na celom svete, najmä u detí žijúcich v hygienicky zaostalom prostredí. Nákaza sa prenáša fekálno-orálnou cestou (vodou, potravinami, priamym stykom). Prameňom nákazy môže byť človek alebo myš domová. Vajíčka pásomnice sa uvoľňujú z gravidných článkov v hrubom čreve hostiteľa (človeka alebo myši) a vylučujú sa stolicou. Ak sa dostanú do lariev rôznych múch, menia sa na cysticerkoidy (larvy). Vajíčka sa môžu vyvíjať aj v tráviacom trakte toho istého jedinca (tzv. superinfekcia), onkosféry prenikajú do steny tenkého čreva, kde sa menia na cysticerkoid, z ktorého dozreje dospelá pásomnica vylučujúca vajíčka. Pri ľahkej nákaze chýbajú akékoľvek príznaky alebo sa objavia len ľahké bolesti brucha, masívna nákaza sa prejavuje bolesťami brucha, nechutenstvom, vracaním, málokrvnosťou a hnačkami. Diagnostika sa opiera o dôkaz vajíčok v stolici. Liečba: podávanie antihelmintík, dôležitá je prevencia (osvojenie si návykov osobnej hygieny).
Hymenolepis nana [lat.] — pásomnica detská; → pásomnice.
Chilomastix [gr.] — rod jednobunkových eukaryontných mikroskopických organizmom z ríše exkaváty, kmeň metamonády (Metamonada), trieda retortamonády (Retortamonadea); vyskytuje sa v čreve rôznych stavovcov vrátane človeka. Patria sem napr. druhy Chilomastix mesneli vyskytujúci sa pri primátoch a iných cicavcoch (u človeka môže vyvolať vodnaté hnačky) a pri vtákoch a obojživelníkoch, Chilomastix megamorpha (žije v čreve morčiat) a Chilomastix betencourtii (v čreve myší).