Historia Augusta

Historia Augusta, slov. Dejiny cisárov — neskoroantický súbor životopisov rímskych cisárov vládnucich v období 117 – 285 (s výnimkou rokov 244 – 260). Jeho vznik sa zvyčajne datuje medzi 390 – 420. Spísal ho pravdepodobne jediný anonymný autor, ktorý zámerne uviedol 6 (z iných zdrojov neznámych) autorských mien (Aelius Spartianus, Iulius Capitolinus, Vulcacius Gallicanus, Aelius Lampridius, Trebellius Pollio, Flavius Vopiscus) vystupujúcich v diele Historia Augusta ako súčasníci cisárov Diokleciána a Konštantína I. Veľkého. Napriek niektorým nepravdivým údajom je Historia Augusta cenným a v mnohých prípadoch jediným zdrojom údajov z konca 2. a z 3. stor. V rukopisoch sa uvádzajú rôzne tituly diela, jeho novodobý názov Scriptores historiae Augustae (Spisovatelia dejín cisárov), ktorý sa paralelne ujal medzi odborníkmi, vytvoril francúzsky filológ Isaac Casaubon (*1559, †1614) podľa slovného spojenia scriptor historiae Augustae zo životopisu cisára Marca Claudia Tacita (vládol 275 – 276).