Hindenburg, Paul von

Text hesla

Hindenburg, Paul von, plným menom Paul Ludwig Hans Anton von Beneckendorff und Hindenburg, 2. 10. 1847 Posen, dnes Poznaň – 2. 8. 1934 Neudeck, Východné Prusko, dnes Ogrodzieniec, okres Kisielice, Poľsko — nemecký generál a štátnik. Syn pruského majora, vojenskú kariéru začal už v prusko-rakúskej (1866) a prusko-francúzskej (1870/71) vojne. Ako konzervatívny, monarchii oddaný profesionál prešiel v nasledujúcich rokoch viacerými veliteľskými postmi v nemeckej armáde a funkciami vo viacerých generálnych štáboch. R. 1911 odišiel z armády do výslužby. Na začiatku 1. svetovej vojny bol opäť povolaný do armády a preložený do Východného Pruska, kde v auguste 1914 v bitke pri Tannenbergu (dnes Stębark, Poľsko) zvíťazil nad Rusmi. To bol aj začiatok legendy o jeho vojenských schopnostiach. V tom istom roku bol povýšený na generála poľného maršala a 1916 prevzal velenie celej ríšskej pozemnej armády. Hindenburgovi a jeho zástupcovi E. Ludendorffovi sa porážku Nemecka nepodarilo odvrátiť, jeho reputáciu národného hrdinu to však nezničilo. V júni 1919 opäť odišiel z armády. Na politickú scénu sa vrátil 1925 po smrti F. Eberta a bol zvolený za druhého prezidenta Weimarskej republiky. Hoci sa netajil svojimi sympatiami k monarchii, úzkostlivo sa pridržiaval ústavy republiky. R. 1932 bol druhýkrát zvolený za prezidenta a po nových parlamentných voľbách vymenoval v januári 1933 za kancelára novej vlády A. Hitlera. Týmto krokom jej prepožičal dôveryhodnosť. Nasledujúceho jeden a pol roka sa k nemu dostávali už len selektované informácie a zomrel ako stále uctievaný národný hrdina. Po jeho smrti bol úrad nemeckého prezidenta zlúčený s kancelárskym postom na čele s A. Hitlerom.

Popis ilustrácie

Nicola Perscheid: Paul von Hindenburg, 1914, Štátna knižnica v Berlíne
 

Text hesla

Hindenburg, Paul von, plným menom Paul Ludwig Hans Anton von Beneckendorff und Hindenburg, 2. 10. 1847 Posen, dnes Poznaň – 2. 8. 1934 Neudeck, Východné Prusko, dnes Ogrodzieniec, okres Kisielice, Poľsko — nemecký generál a štátnik. Syn pruského majora, vojenskú kariéru začal už v prusko-rakúskej (1866) a prusko-francúzskej (1870/71) vojne. Ako konzervatívny, monarchii oddaný profesionál prešiel v nasledujúcich rokoch viacerými veliteľskými postmi v nemeckej armáde a funkciami vo viacerých generálnych štáboch. R. 1911 odišiel z armády do výslužby. Na začiatku 1. svetovej vojny bol opäť povolaný do armády a preložený do Východného Pruska, kde v auguste 1914 v bitke pri Tannenbergu (dnes Stębark, Poľsko) zvíťazil nad Rusmi. To bol aj začiatok legendy o jeho vojenských schopnostiach. V tom istom roku bol povýšený na generála poľného maršala a 1916 prevzal velenie celej ríšskej pozemnej armády. Hindenburgovi a jeho zástupcovi E. Ludendorffovi sa porážku Nemecka nepodarilo odvrátiť, jeho reputáciu národného hrdinu to však nezničilo. V júni 1919 opäť odišiel z armády. Na politickú scénu sa vrátil 1925 po smrti F. Eberta a bol zvolený za druhého prezidenta Weimarskej republiky. Hoci sa netajil svojimi sympatiami k monarchii, úzkostlivo sa pridržiaval ústavy republiky. R. 1932 bol druhýkrát zvolený za prezidenta a po nových parlamentných voľbách vymenoval v januári 1933 za kancelára novej vlády A. Hitlera. Týmto krokom jej prepožičal dôveryhodnosť. Nasledujúceho jeden a pol roka sa k nemu dostávali už len selektované informácie a zomrel ako stále uctievaný národný hrdina. Po jeho smrti bol úrad nemeckého prezidenta zlúčený s kancelárskym postom na čele s A. Hitlerom.

Zverejnené v apríli 2010.

súvisiace heslá

citácia

Hindenburg, Paul von [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hindenburg-paul-von