Hilverding, Franz Anton Christoph

Hilverding [-fer-], Franz Anton Christoph, aj Franz Hilferding van Wewen, pokrstený 17. 11. 1710 Viedeň – 29. 5. 1768 tamže — rakúsky tanečník, choreograf, baletný majster a pedagóg. Pochádzal z rodiny komediantov. Študoval v Brne a 1734 – 36 v Paríži u Michela Blondyho (*1675, †1739). Od 1735 tanečník, od 1749 baletný majster vo Viedni, kam sa aj 1765 vrátil po účinkovaní v Petrohrade a Moskve (1758 – 64). Položil základy ballet d’action, nastupujúcej formy v baletnom umení. Autor viac ako 30 baletov, najmä pre viedenské (Kärntnertor Theater a Burgtheater) a ruské divadlá. Najvýznamnejšie choreografie: tri pantomimické balety podľa francúzskych tragédií: Britannicus (J. Racine), Idomeneus (C. P. J. de Crébillon), Alzire (Voltaire), ktoré vytvoril 1742 (alebo 1744), Veľkorysý Turek (Le Turc généreux, 1758, na hudbu Josefa Starzera, *1726, †1787), La Victoire de Flore sur Borée (1760, na hudbu J. Starzera), Olympiade (1762), Amor a Psyché (Psiché et l’Amour, 1752, 1762, na hudbu J. Starzera), Pygmalion alebo oživená socha (Pigmalion au La Statue animée, 1758, 1763, na hudbu J. Starzera), Víťazstvo lásky (Le Triomphe de l’amour, 1765), Les Amants protégés par l’amour (1765), Enea in Italia (1765), Le Divertissement des jardiniers, L’Aventures de Leopoldstadt (1752) a i. Jeho pokračovateľmi boli G. Angiolini a J. G. Noverre.