heydrichiáda

heydrichiáda [haj-] — označenie obdobia najkrutejšieho teroru (1941 – 42; vyše 5-tis. obetí) proti obyvateľom Čiech a Moravy počas nacistickej okupácie. V širšom význame obdobie od príchodu zastupujúceho ríšskeho protektora R. Heydricha do Prahy (27. 9. 1941), ktorý ešte v ten deň vyhlásil stanné právo (do platnosti vstúpilo 28. 9. 1941, 19. 1. 1942 bolo odvolané; aj tzv. prvá heydrichiáda) a rozpútal masové represálie proti účastníkom odboja. V užšom význame sa za heydrichiádu (tzv. druhá heydrichiáda) považuje obdobie po atentáte na R. Heydricha (27. 5. 1942) a po jeho následnej smrti, keď ako odpoveď nemeckej nacistickej mocenskej mašinérie na atentát (v dejinách európskej rezistencie považovaný za výnimočný čin, pretože žiadnemu hnutiu odporu sa nepodarilo zlikvidovať tak vysoko postaveného nacistického činiteľa) bolo 27. mája vyhlásené stanné právo (trvalo do 3. júna), boli zatknuté tisíce ľudí, vykonané stovky popráv (často len pre tzv. schvaľovanie atentátu), uskutočnili sa deportácie do koncentračných táborov, obec Lidice a osada Ležáky boli zrovnané so zemou, muži postrieľaní, ženy odvlečené do koncentračných táborov a deti poslané na prevýchovu do Nemecka. Atmosféra hrôzy a strachu zasiahla okrem radového obyvateľstva najmä domáci odboj, ktorého organizácie boli ochromené alebo rozbité a po heydrichiáde museli svoju činnosť začínať znova.