heterogénnosť

heterogénnosť [gr.], heterogenita — rôznorodosť, nesúrodosť, pôvodná nejednotnosť, zloženosť z rôznorodých prvkov; opak homogénnosť;

1. filoz. a) rôznorodý pôvod entít, ktoré sa pri aktuálnom pozorovaní javia ako jednotný celok; b) heterologickosť, heterologický paradox (antinómia) – v sémantickej logike formálne neriešiteľný problém, ktorý vzniká používaním viacvýznamového, heterologického predikátu, t. j. predikátu, ktorý nevyjadruje sám seba. Napr. výraz sloveso je heterologický paradox, pretože sám osebe nie je slovesom, nevyjadruje teda sám seba; podobne sémantickým antinómiám je možné porozumieť striktným rozlíšením objektového jazyka a metajazyka;

2. lek. stav v súvislosti s dedičnými chorobami, keď tá istá klinická jednotka môže byť podmienená rozličnými génmi alebo genotypmi, prípadne rozličnými mutáciami jedného génu. Fenotyp, ktorý môže byť podmienený viacerými genetickými mechanizmami, je geneticky heterogénny.