hetéra

Text hesla

hetéra, gr. hetaira — v starovekom Grécku:

1. pôvodne priateľka, družka, spoločníčka (nie vždy s erotickým vzťahom k mužovi); ženská obdoba gréckeho pojmu hetairos (priateľ, spolubojovník, člen družiny);

2. zjemnené označenie prostitútky (gr. porné), neviestka. Hetéry sa delili na niekoľko skupín:

a) predajné ženy s najnižšou mzdou (gr. pornai, lat. meretrices) na ulici alebo vo verejných domoch;

b) na vyššom stupni otrokyne i chudobné ženy slobodného pôvodu vydržiavané v súkromných domoch kupliarov, ktorí kupovali dievčatá v útlom veku a dali ich vycvičiť v tanci, hudbe a i. Muž mohol hetéru odkúpiť a vydržiavať si ju popri manželke. Možnosť splodiť aj s hetérou zákonité deti vyrovnala napr. v čase peloponézskej vojny úbytok populácie;

c) vzdelané ženy s pestovaným zovňajškom, vyberanými spôsobmi a s vedomosťami o literatúre, hudbe, tanci, umení, filozofii i o politike, obveseľujúce hostí pri sympóziách. Boli spoločnicami dramatikov (Sofoklés s hetérami údajne premárnil rodinný majetok; u Menandra jedna z hlavných postáv novej atickej komédie, v súkromí si vydržiaval hetéru Glykeru), filozofov (Stilpón z Megary – hetéra Nikareta, Epikuros – hetéra Leontion, autorka polemického spisu proti Aristotelovmu žiakovi Theofrastovi), vojvodcov (Alexander III. Veľký – hetéra Thais) i štátnikov (Periklés – hetéra Aspasia).

Podľa hetéry Fryné vytvoril Praxiteles sochu Afrodity Knidskej a maliar Apellés z Kolofónu zobrazil podľa nej Afroditu Anadyomené. Hetéry boli pokladané za kňažky bohyne Afrodity, Pindaros na ne zložil oslavnú báseň.

Text hesla

hetéra, gr. hetaira — v starovekom Grécku:

1. pôvodne priateľka, družka, spoločníčka (nie vždy s erotickým vzťahom k mužovi); ženská obdoba gréckeho pojmu hetairos (priateľ, spolubojovník, člen družiny);

2. zjemnené označenie prostitútky (gr. porné), neviestka. Hetéry sa delili na niekoľko skupín:

a) predajné ženy s najnižšou mzdou (gr. pornai, lat. meretrices) na ulici alebo vo verejných domoch;

b) na vyššom stupni otrokyne i chudobné ženy slobodného pôvodu vydržiavané v súkromných domoch kupliarov, ktorí kupovali dievčatá v útlom veku a dali ich vycvičiť v tanci, hudbe a i. Muž mohol hetéru odkúpiť a vydržiavať si ju popri manželke. Možnosť splodiť aj s hetérou zákonité deti vyrovnala napr. v čase peloponézskej vojny úbytok populácie;

c) vzdelané ženy s pestovaným zovňajškom, vyberanými spôsobmi a s vedomosťami o literatúre, hudbe, tanci, umení, filozofii i o politike, obveseľujúce hostí pri sympóziách. Boli spoločnicami dramatikov (Sofoklés s hetérami údajne premárnil rodinný majetok; u Menandra jedna z hlavných postáv novej atickej komédie, v súkromí si vydržiaval hetéru Glykeru), filozofov (Stilpón z Megary – hetéra Nikareta, Epikuros – hetéra Leontion, autorka polemického spisu proti Aristotelovmu žiakovi Theofrastovi), vojvodcov (Alexander III. Veľký – hetéra Thais) i štátnikov (Periklés – hetéra Aspasia).

Podľa hetéry Fryné vytvoril Praxiteles sochu Afrodity Knidskej a maliar Apellés z Kolofónu zobrazil podľa nej Afroditu Anadyomené. Hetéry boli pokladané za kňažky bohyne Afrodity, Pindaros na ne zložil oslavnú báseň.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hetéra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hetera