Hésiodos

Hésiodos, genitív Hésioda, pôsobil okolo 700 pred n. l. v Askre, Boiótia — grécky epik, prvý európsky básnik známy ako historická osobnosť. Popri Homérovi najväčší epik gréckej literatúry archaického obdobia (podľa antickej legendy dokonca najväčší). Homérsku formu aplikoval Hésiodos v ním vytvorenom type poučnej poézie. V kozmologickom epose O pôvode bohov (Theogonia, 1 022 veršov, známy aj pod názvom Zrod bohov) po úvodnom obraze vlastného zasvätenia Múzam opisuje pôvod sveta a bohov vo vývinovej línii od živelných síl (Gaia, Uranos) po osvietenú vládu Olympanov (Zeus), ktorí ako morálne bytosti bdejú nad konečnou spravodlivosťou. Didaktický epos Práce a dni (Erga alebo Erga kai hémerai, 828 veršov) má pre vkomponované bájky o prvej žene na Zemi Pandóre ako príčine ľudskej biedy a o degradačnej postupnosti vekov od zlatého po železný skôr pesimistický ráz; obsahuje reťaz poučení o práci na poli, vo vinohrade a v domácnosti i o spoločenskom správaní; vyzdvihuje hodnotu práce. V zlomkoch zachovaný Zoznam žien (Katalogos gynaikón čiže Éhoiai) odvodzuje rodokmene gréckych šľachtických rodov od žien, ktoré sa spojili s bohmi. Sú mu prisudzované aj ďalšie diela, napr. Štít (Aspis), pri ktorom je jeho autorstvo neisté. Hésiodos významne ovplyvnil rozvoj gréckej i rímskej poézie.