Herodes Antipas

Text hesla

Herodes Antipas, 20 pred n. l. – po 39 n. l. — židovský tetrarcha (od 4 pred n. l.), syn Heroda I. Veľkého a Maltake, brat Heroda Archelaa, s ktorým bol vychovávaný v Ríme, nevlastný brat Heroda Boetha (Herodes Filip) a Heroda Filipa I. Za korunného princa bol vymenovaný namiesto najstaršieho syna Heroda I. Veľkého (popraveného Heroda Antipatra), ale podľa zmeneného otcovho testamentu dostal po jeho smrti len vládu v Galilei a v Perei a bol podriadený vláde Heroda Archelaa. U cisára Augusta napadol legitimitu testamentu a žiadal trón. Augustus potvrdil jeho titul tetrarchu.

Pokračoval v otcovej politike, bol presvedčeným Židom, zároveň však prívržencom helenistickej kultúry a priateľom Rimanov. Okrem iných miest vybudoval na brehu Genezaretského jazera nové správne centrum Tiberias podľa gréckych plánov (asi 14 n. l.). Pobúrenie vyvolalo jeho zakázané manželstvo (3 M 18,16) s neterou Herodiadou, ktorá bola zároveň manželkou jeho nevlastného brata Heroda Boetha (Herodes Filip). Keď Ján Krstiteľ toto manželstvo verejne kritizoval, Herodes Antipas nariadil (o. i. zo strachu pred mesianistickým hnutím a politickými nepokojmi, ktoré Ján Krstiteľ svojím pôsobením medzi ľudom vyvolával) jeho popravu. Podľa kresťanskej tradície si sťatú hlavu Jána Krstiteľa na podnet Herodiady vyžiadala jej dcéra Salome ako odmenu za pôvabný tanec. R. 39 cisár Caligula Heroda zosadil a poslal do vyhnanstva do mesta Lugdunum (dnes Lyon). Biblia (Nový zákon) uvádza jeho meno v súvislosti s Pilátom (Sk 4,27; Lk 23,12) a so zabitím Ježiša (Lk 13,31; 23,7 – 11).

Text hesla

Herodes Antipas, 20 pred n. l. – po 39 n. l. — židovský tetrarcha (od 4 pred n. l.), syn Heroda I. Veľkého a Maltake, brat Heroda Archelaa, s ktorým bol vychovávaný v Ríme, nevlastný brat Heroda Boetha (Herodes Filip) a Heroda Filipa I. Za korunného princa bol vymenovaný namiesto najstaršieho syna Heroda I. Veľkého (popraveného Heroda Antipatra), ale podľa zmeneného otcovho testamentu dostal po jeho smrti len vládu v Galilei a v Perei a bol podriadený vláde Heroda Archelaa. U cisára Augusta napadol legitimitu testamentu a žiadal trón. Augustus potvrdil jeho titul tetrarchu.

Pokračoval v otcovej politike, bol presvedčeným Židom, zároveň však prívržencom helenistickej kultúry a priateľom Rimanov. Okrem iných miest vybudoval na brehu Genezaretského jazera nové správne centrum Tiberias podľa gréckych plánov (asi 14 n. l.). Pobúrenie vyvolalo jeho zakázané manželstvo (3 M 18,16) s neterou Herodiadou, ktorá bola zároveň manželkou jeho nevlastného brata Heroda Boetha (Herodes Filip). Keď Ján Krstiteľ toto manželstvo verejne kritizoval, Herodes Antipas nariadil (o. i. zo strachu pred mesianistickým hnutím a politickými nepokojmi, ktoré Ján Krstiteľ svojím pôsobením medzi ľudom vyvolával) jeho popravu. Podľa kresťanskej tradície si sťatú hlavu Jána Krstiteľa na podnet Herodiady vyžiadala jej dcéra Salome ako odmenu za pôvabný tanec. R. 39 cisár Caligula Heroda zosadil a poslal do vyhnanstva do mesta Lugdunum (dnes Lyon). Biblia (Nový zákon) uvádza jeho meno v súvislosti s Pilátom (Sk 4,27; Lk 23,12) a so zabitím Ježiša (Lk 13,31; 23,7 – 11).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Herodes Antipas [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herodes-antipas