Herodes Agrippa II.

Text hesla

Herodes Agrippa II., vlastným menom Marcus Iulius Agrippa, asi 28 n. l. – 92 n. l. — židovský tetrarcha (od 50 n. l.), posledný kráľ herodovskej línie, syn Heroda Agrippu I. a arabskej princeznej Kypros, brat Bereniky. Bol vychovaný podobne ako jeho otec v Ríme. R. 50 ho cisár Claudius ustanovil za vládcu mesta Chalkis v dnešnej Sýrii a udelil mu právo vymenúvať veľkňazov jeruzalemského Chrámu. R. 53 a 61 n. l. dostal tetrarchie na vlastnom území Palestíny. Keď sa 54 n. l. skončila jeho vláda nad mestom, dostal ako kompenzáciu tetrarchiu Lysanias a odvtedy bol jedným z najdôležitejších vládcov východnej časti Rímskej ríše. R. 61 dostal od cisára Neróna ďalšie územia v Galilei vrátane mesta Tiberias a dvoch miest v Perei. Za jeho vlády bola dokončená obnova jeruzalemského Chrámu, ktorú začal jeho prastarý otec Herodes I. Veľký. Hoci sa pôvodne usiloval zabrániť protirímskemu povstaniu, po jeho vypuknutí 66 n. l. sa postavil na stranu Rimanov (→ židovská vojna), zúčastnil sa na vojenskej výprave generála Vespaziána. Keď sa Vespazián po smrti Neróna stal cisárom, sprevádzal jeho syna Tita pri obliehaní a napokon dobytí Jeruzalema a pri zničení jeruzalemského Chrámu (70 n. l.). Za odmenu dostal nové územia a 75 n. l. bol vymenovaný za prétora. Podľa Biblie (Nového zákona) bol jeho postoj k šíreniu kresťanstva indiferentný. Vo dvoch kapitolách Skutkov apoštolov (Sk 25 a 26) je zaznamenané vypočutie apoštola Pavla pred Herodom Agrippom II. v súdnej sieni a Pavlova obranná reč.

Text hesla

Herodes Agrippa II., vlastným menom Marcus Iulius Agrippa, asi 28 n. l. – 92 n. l. — židovský tetrarcha (od 50 n. l.), posledný kráľ herodovskej línie, syn Heroda Agrippu I. a arabskej princeznej Kypros, brat Bereniky. Bol vychovaný podobne ako jeho otec v Ríme. R. 50 ho cisár Claudius ustanovil za vládcu mesta Chalkis v dnešnej Sýrii a udelil mu právo vymenúvať veľkňazov jeruzalemského Chrámu. R. 53 a 61 n. l. dostal tetrarchie na vlastnom území Palestíny. Keď sa 54 n. l. skončila jeho vláda nad mestom, dostal ako kompenzáciu tetrarchiu Lysanias a odvtedy bol jedným z najdôležitejších vládcov východnej časti Rímskej ríše. R. 61 dostal od cisára Neróna ďalšie územia v Galilei vrátane mesta Tiberias a dvoch miest v Perei. Za jeho vlády bola dokončená obnova jeruzalemského Chrámu, ktorú začal jeho prastarý otec Herodes I. Veľký. Hoci sa pôvodne usiloval zabrániť protirímskemu povstaniu, po jeho vypuknutí 66 n. l. sa postavil na stranu Rimanov (→ židovská vojna), zúčastnil sa na vojenskej výprave generála Vespaziána. Keď sa Vespazián po smrti Neróna stal cisárom, sprevádzal jeho syna Tita pri obliehaní a napokon dobytí Jeruzalema a pri zničení jeruzalemského Chrámu (70 n. l.). Za odmenu dostal nové územia a 75 n. l. bol vymenovaný za prétora. Podľa Biblie (Nového zákona) bol jeho postoj k šíreniu kresťanstva indiferentný. Vo dvoch kapitolách Skutkov apoštolov (Sk 25 a 26) je zaznamenané vypočutie apoštola Pavla pred Herodom Agrippom II. v súdnej sieni a Pavlova obranná reč.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Herodes Agrippa II. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herodes-agrippa-ii