Hernández, Miguel

Text hesla

Hernández [ernandes], Miguel, plným menom Miguel Hernández Gilabert, 30. 10. 1910 Orihuela – 28. 3. 1942 Alicante — španielsky básnik. Od 1934 žil v Madride, kde sa zoznámil s významnými predstaviteľmi vtedajšej španielskej literárnej avantgardy (V. Aleixandre, J. Bergamín, P. Neruda a i.). Ako dobrovoľník Piateho pluku sa aktívne zúčastnil španielskej občianskej vojny, po jej skončení bol 1939 odsúdený na trest smrti, rozsudok však nebol vykonaný; zomrel vo väzení na tuberkulózu.

Jeho tvorba, v ktorej spojil a originálne využil vplyvy klasickej i modernej španielskej poézie, je charakteristická myšlienkovou a citovou hĺbkou, jej hlavnými témami sú láska, smrť, spravodlivosť a vzbura. Do povedomia čitateľov vstúpil básnickými zbierkami Znalec lún (Perito en lunas, 1933) a Blesk, ktorý neprestáva (El rayo que no cesa, 1936), ktorými sa zaradil do básnického smeru neogongorizmu (→ kulteranizmus). Počas vojny vydal básnickú zbierku Vietor ľudu (Viento del pueblo, 1937). Až do konca života písal vo väzení poéziu, ktorá vyšla posmrtne pod názvom Spevník a kniha romancí v odlúčení (Cancionero y romancero de ausencias, 1958). Autor auto sacramental Kto ťa videl a kto ťa vidí alebo tieň toho, čo si (Quién te ha visto y quién te ve y sombra de lo que eras, vydaná 1934, uvedená 1977), veršovaných divadelných hier Synovia kameňa (Los hijos de la piedra, napísaná 1935, uvedená 1946, vydaná 1959), Váženejší sedliak (El labrador de más aire, 1937, uvedená 1972), zbierky divadelných hier Divadlo vo vojne (Teatro en la guerra, 1937) a i. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Kŕdeľ holubičích listov (1985).

Text hesla

Hernández [ernandes], Miguel, plným menom Miguel Hernández Gilabert, 30. 10. 1910 Orihuela – 28. 3. 1942 Alicante — španielsky básnik. Od 1934 žil v Madride, kde sa zoznámil s významnými predstaviteľmi vtedajšej španielskej literárnej avantgardy (V. Aleixandre, J. Bergamín, P. Neruda a i.). Ako dobrovoľník Piateho pluku sa aktívne zúčastnil španielskej občianskej vojny, po jej skončení bol 1939 odsúdený na trest smrti, rozsudok však nebol vykonaný; zomrel vo väzení na tuberkulózu.

Jeho tvorba, v ktorej spojil a originálne využil vplyvy klasickej i modernej španielskej poézie, je charakteristická myšlienkovou a citovou hĺbkou, jej hlavnými témami sú láska, smrť, spravodlivosť a vzbura. Do povedomia čitateľov vstúpil básnickými zbierkami Znalec lún (Perito en lunas, 1933) a Blesk, ktorý neprestáva (El rayo que no cesa, 1936), ktorými sa zaradil do básnického smeru neogongorizmu (→ kulteranizmus). Počas vojny vydal básnickú zbierku Vietor ľudu (Viento del pueblo, 1937). Až do konca života písal vo väzení poéziu, ktorá vyšla posmrtne pod názvom Spevník a kniha romancí v odlúčení (Cancionero y romancero de ausencias, 1958). Autor auto sacramental Kto ťa videl a kto ťa vidí alebo tieň toho, čo si (Quién te ha visto y quién te ve y sombra de lo que eras, vydaná 1934, uvedená 1977), veršovaných divadelných hier Synovia kameňa (Los hijos de la piedra, napísaná 1935, uvedená 1946, vydaná 1959), Váženejší sedliak (El labrador de más aire, 1937, uvedená 1972), zbierky divadelných hier Divadlo vo vojne (Teatro en la guerra, 1937) a i. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Kŕdeľ holubičích listov (1985).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hernández, Miguel [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hernandez-miguel