Hernández, José

Hernández [ernandes], José, plným menom José Rafael Hernández y Pueyrredón, 10. 11. 1834 Chacra Pueyrredón, dnes súčasť mesta Villa Ballester – 21. 10. 1886 Buenos Aires — argentínsky básnik. Ako 19-ročný vstúpil do armády. Bol odporcom D. F. Sarmienta, po potlačení povstania utiekol do Brazílie, 1872 sa po amnestii vrátil do Argentíny. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov gaučovskej poézie, ktorú žánrovo, výrazovo a obsahovo dotvoril do definitívnej podoby. Jeho epická básnická skladba Martin Fierro (El gaucho Martin Fierro, 1872; slov. 1982) je jedným z najvýznamnejších diel argentínskeho romantizmu a literatúry vôbec. Jej štýl, a najmä jazyk sa natoľko priblížili k tvorbe samotných spevákov gaučov (tzv. payadores), že ju väčšina ľudí považovala za autentický výtvor ľudovej poézie. Zachytil v nej hovorový jazyk pampy, ľudovú poéziu, hudbu, spev i gaučovský kult odvahy a lásky k slobode. Hrdina skladby Martin Fierro sa stal legendou a dielo národnou epopejou. Dosiahlo medzi čitateľmi obrovský úspech, takže Hernández bol prinútený napísať jeho pokračovanie, ktoré vyšlo 1879 pod názvom Návrat Martina Fierra (La vuelta de Martin Fierro). Autor biografie Chachov život (Vida del Chacho, 1863) o zavraždenom politikovi a generálovi Ángelovi Vicentovi Peñalozovi (*1796, †1863), príručky Návod pre statkárov (Instruccion del estanciero, 1882) a i.