Henrich VIII.

Popis ilustrácie

Cornelis Anthoniszoon podľa Hansa Holbeina ml.: Portrét Henricha VIII., 1547, Rijksmuseum, Amsterdam

Text hesla

Henrich VIII., 28. 6. 1491 Greenwich, dnes súčasť Londýna – 28. 1. 1547 Westminster, dnes súčasť Londýna — anglický kráľ (od 1509) z dynastie Tudorovcov, syn Henricha VII., otec Eduarda VI., Márie I. Krvavej a Alžbety I. Po nástupe na trón sa oženil s vdovou po svojom staršom bratovi Arthurovi (†1502) Katarínou Aragónskou, ktorá bola dcérou španielskej kráľovnej Izabely I. Katolíckej a španielskeho kráľa Ferdinanda II. Katolíckeho a stala sa matkou neskoršej kráľovnej Márie I. Krvavej. Počas svojej vlády nadviazal na autoritatívne úsilie svojho otca a stal sa tvorcom typickej absolutistickej monarchie. Pod vplyvom kancelára kardinála T. Wolseyho viedol politiku v duchu udržania rovnováhy síl, resp. moci na európskej pevnine. Pôvodne bol spojencom Španielska, bol sprostredkovateľom v mocenskom zápase medzi cisárom Karolom V. a francúzskym kráľom Františkom I., ktorí proti sebe viedli štyri vojny (1521 – 44). Pôvodne bol odporcom reformácie a za vystúpenie proti luteránom dostal 1521 od pápeža Leva X. titul Fidei defensor (Obranca viery). Keďže s Katarínou Aragónskou nemal mužského potomka, Henrich chcel s ňou dosiahnuť rozvod, čo pápež Klement VII. odmietol odsúhlasiť. Po jeho tajnom sobáši v januári 1533 s Annou Boleynovou (bola už tehotná) ho pápež pre bigamiu exkomunikoval. Tento konflikt viedol v konečnom dôsledku k odtrhnutiu anglickej cirkvi od Ríma a k vytvoreniu samostatnej národnej cirkvi, ktorej najvyššou hlavou sa stal kráľ (→ anglikánska cirkev). Hospodársku moc si Henrich posilnil aj konfiškáciami cirkevných majetkov, kláštory boli zrušené a mnísi kruto prenasledovaní. Politickú oporu mal v tzv. novej šľachte (z radov meštianstva) a v úradníckom aparáte, vplyv starej aristokracie bol potlačený a značná časť jej príslušníkov skončila na popravisku. R. 1529 sa kancelárom stal T. More, ktorý však odmietol prestúpiť na protestantizmus a ako množstvo ďalších odporcov anglikanizmu bol 1535 popravený. R. 1536 bola popravená aj Anna Boleynová (matka budúcej Alžbety I.), ktorá bola obvinená z cudzoložstva. Jeho ďalšou manželkou sa stala Jana Seymourová, ktorá však 1537 zomrela pri pôrode následníka (neskoršieho Eduarda VI.). Na radu T. Cromwella sa Henrich 1540 z politických príčin oženil s nemeckou princeznou Annou Klévskou, ktorá sa mu však natoľko nepáčila, že sa s ňou už po pol roku rozviedol a Cromwella dal popraviť. Svoju piatu manželku Katarínu Howardovú dal 1542 popraviť za neveru. Jeho šiestou a poslednou ženou bola od 1543 Katarína Parrová, ktorá ho prežila. Postava Henricha VIII. sa stala námetom viacerých literárnych (napr. dráma W. Shakespeara Henrich VIII., 1612) i filmových spracovaní, napr. režisér Alexander Korda (*1893, †1956) natočil film Šesť žien Henricha VIII. (The Private Life of Henry VIII, 1933; hlavnú postavu stvárnil Charles Laughton, ktorý za ňu 1934 získal Oscara), režisér Charles Jarrott (*1927, †2011) film Tisíc dní s Annou (Anna of the Thousand Days, 1969; postavu Henricha VIII. stvárnil R. Burton, ktorý za ňu 1970 získal Oscara, film získal Oscara aj za najlepšie kostýmy a režisér Ch. Jarrott získal 1970 Zlatý glóbus za réžiu), režisér Keith Michell (*1928, †2015) film Šesť žien Henricha VIII. (Henry VIII and His Six Wives, 1972), režisér Pete Travis televízny film Henrich VIII. (Henry VIII, 2003) a i.

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 15. apríla 2021.

Henrich VIII. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-09 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henrich-viii