Henrich II. Plantagenet

Text hesla

Henrich II. Plantagenet, 5. 3. 1133 Le Mans – 6. 7. 1189 Chinon — anglický kráľ (od 1154), vnuk Henricha I., syn Matildy Normanskej a Geoffroya (Godfrieda I.) Plantageneta, grófa z Anjou, starý otec Henricha III., zakladateľ dynastie Plantagenetovcov. Po rodičoch zdedil rozsiahle dŕžavy v západnom Francúzsku (Normandia, Anjou, Maine, Touraine), ktoré rozšíril 1152 sobášom s Eleonórou Akvitánskou (Akvitánia, Gaskonsko). Stal sa tak pánom nad najrozsiahlejším územím vo Francúzsku (→ Angevinská ríša), teda aj vazalom francúzskych kráľov, bol však mocnejší ako samotný francúzsky kráľ. Na anglický trón nastúpil po smrti Štefana z Blois, ktorý ho 1153 adoptoval. V krajine rozvrátenej a vyčerpanej po dlhoročnej občianskej vojne (boje o trón) sa usiloval rýchlo zaviesť poriadok. Položil základy silnej ústrednej moci, začal s formovaním anglického práva (common law), obmedzil vplyv vysokej šľachty a cirkvi, 1164 vydal clarendonskú konštitúciu, začo sa dostal do konfliktu s kancelárom a canterburským arcibiskupom T. Becketom, ktorý vyvrcholil Becketovým zavraždením (1170). Počas vlády Henricha II. Plantageneta bol nominálne pripojený Wales (1163), začalo sa dobýjanie Írska (1171/72) a Škótsko uznalo lénnu závislosť (1174). V neskoršom období musel čeliť častým vzburám svojich synov (pod vedením Richarda I. Levie srdce a Jána I. Bezzemka) a po ich sprisahaní 1188 zomrel na následky mŕtvice.

Text hesla

Henrich II. Plantagenet, 5. 3. 1133 Le Mans – 6. 7. 1189 Chinon — anglický kráľ (od 1154), vnuk Henricha I., syn Matildy Normanskej a Geoffroya (Godfrieda I.) Plantageneta, grófa z Anjou, starý otec Henricha III., zakladateľ dynastie Plantagenetovcov. Po rodičoch zdedil rozsiahle dŕžavy v západnom Francúzsku (Normandia, Anjou, Maine, Touraine), ktoré rozšíril 1152 sobášom s Eleonórou Akvitánskou (Akvitánia, Gaskonsko). Stal sa tak pánom nad najrozsiahlejším územím vo Francúzsku (→ Angevinská ríša), teda aj vazalom francúzskych kráľov, bol však mocnejší ako samotný francúzsky kráľ. Na anglický trón nastúpil po smrti Štefana z Blois, ktorý ho 1153 adoptoval. V krajine rozvrátenej a vyčerpanej po dlhoročnej občianskej vojne (boje o trón) sa usiloval rýchlo zaviesť poriadok. Položil základy silnej ústrednej moci, začal s formovaním anglického práva (common law), obmedzil vplyv vysokej šľachty a cirkvi, 1164 vydal clarendonskú konštitúciu, začo sa dostal do konfliktu s kancelárom a canterburským arcibiskupom T. Becketom, ktorý vyvrcholil Becketovým zavraždením (1170). Počas vlády Henricha II. Plantageneta bol nominálne pripojený Wales (1163), začalo sa dobýjanie Írska (1171/72) a Škótsko uznalo lénnu závislosť (1174). V neskoršom období musel čeliť častým vzburám svojich synov (pod vedením Richarda I. Levie srdce a Jána I. Bezzemka) a po ich sprisahaní 1188 zomrel na následky mŕtvice.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Henrich II. Plantagenet [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henrich-ii-plantagenet