Henrich I. Vtáčnik

Text hesla

Henrich I. Vtáčnik, okolo 876 – 2. 7. 936 Memleben — nemecký kráľ z rodu Liudolfovcov (od 919), zakladateľ saskej dynastie, otec Ota I. Veľkého. Od 912 (po smrti otca Ota I. Saského) bol saským vojvodom, 919 zvolený na základe priania kráľa Konráda I., ktorý ho určil za svojho nástupcu, za nemeckého (východofranského) kráľa. Korunu však získal len s podporou Sasov a Frankov, Švábsko a Bavorsko prinútil uznať svoje nástupníctvo násilím. Počas jeho vlády sa pravdepodobne po prvýkrát objavil názov Regnum Teutonicorum (Kráľovstvo Nemcov). Henrich rozšíril ríšske hranice, po zosadení západofranského kráľa Karola III. Jednoduchého získal 925 zvrchovanosť nad Lotrinskom; úspešný bol v expanzívnych výpravách proti Dánom a Polabským Slovanom. Každoročné nájazdy Maďarov zastavil najprv uzavretím deväťročného prímeria (924). Čas využil na opevnenie hranice (stavby hradov) a vybudovanie rytierskeho vojska, ktoré potom Maďarov porazilo (933) v bitke pri Riade (dnes presne nelokalizované miesto pri rieke Unstrut). Henrich upevnil kráľovstvo zvnútra o. i. aj tým, že sa vzdal karolovskej praxe deliť ríšu medzi všetkých synov a ustanovil nástupníctvo len pre jedného z nich (Oto I. Veľký).

Text hesla

Henrich I. Vtáčnik, okolo 876 – 2. 7. 936 Memleben — nemecký kráľ z rodu Liudolfovcov (od 919), zakladateľ saskej dynastie, otec Ota I. Veľkého. Od 912 (po smrti otca Ota I. Saského) bol saským vojvodom, 919 zvolený na základe priania kráľa Konráda I., ktorý ho určil za svojho nástupcu, za nemeckého (východofranského) kráľa. Korunu však získal len s podporou Sasov a Frankov, Švábsko a Bavorsko prinútil uznať svoje nástupníctvo násilím. Počas jeho vlády sa pravdepodobne po prvýkrát objavil názov Regnum Teutonicorum (Kráľovstvo Nemcov). Henrich rozšíril ríšske hranice, po zosadení západofranského kráľa Karola III. Jednoduchého získal 925 zvrchovanosť nad Lotrinskom; úspešný bol v expanzívnych výpravách proti Dánom a Polabským Slovanom. Každoročné nájazdy Maďarov zastavil najprv uzavretím deväťročného prímeria (924). Čas využil na opevnenie hranice (stavby hradov) a vybudovanie rytierskeho vojska, ktoré potom Maďarov porazilo (933) v bitke pri Riade (dnes presne nelokalizované miesto pri rieke Unstrut). Henrich upevnil kráľovstvo zvnútra o. i. aj tým, že sa vzdal karolovskej praxe deliť ríšu medzi všetkých synov a ustanovil nástupníctvo len pre jedného z nich (Oto I. Veľký).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Henrich I. Vtáčnik [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henrich-i-vtacnik