Hemingway, Ernest

Text hesla

Hemingway [-vej], Ernest (Miller), 21. 7. 1899 Oak Park, Illinois – 2. 7. 1961 Ketchum, Idaho — americký spisovateľ a novinár, predstaviteľ stratenej generácie. Od otca lekára získal vzťah k prírode, športu a lovu. R. 1918 odišiel ako dobrovoľník zborov Červeného kríža na front do Talianska, kde bol ťažko zranený. R. 1921 pracoval ako dopisovateľ novín Toronto Star (Torontská hviezda) v Paríži, stal sa členom krúžku amerických spisovateľov, ktorí sa schádzali v salóne spisovateľky a kritičky G. Steinovej. Cestoval po európskych krajinách (v Španielsku ho nadchli býčie zápasy). R. 1927 sa vrátil do USA, venoval sa literárnej tvorbe a svojim záľubám (safari v Afrike, rybárčeniu). Po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku pôsobil 1937 – 38 ako zahraničný korešpondent North American Newspaper Alliance (Severoamerická novinová aliancia, podporoval republikánov). R. 1940 sa usadil na Kube, pátral po nemeckých ponorkách v Karibskom mori (román Ostrovy v prúde, Islands in the Stream, 1970; slov. 1972; sfilmovaný 1977, réžia Franklin J. Schaffner). R. 1941 odišiel ako vojnový korešpondent do Číny a Barmy, 1944 ako reportér do Londýna, zúčastnil sa invázie v Normandii a oslobodenia Paríža, od 1946 žil na Kube. Bol štyrikrát ženatý. Trpel depresiami, jeho zdravotný stav zhoršoval celoživotný alkoholizmus (v depresii z nevyliečiteľnej choroby spáchal samovraždu – zastrelil sa svojou obľúbenou puškou).

Hemingwayovu literárnu tvorbu ovplyvnila práca žurnalistu a vojnové zážitky; jeho silno autobiografické dielo podáva realistický obraz osudov jednotlivca na pozadí historických udalostí 20. stor. Hrdinovia jeho próz sú odvážni individualisti vyhľadávajúci nebezpečenstvo a silné zážitky (láska, lov, dobrodružstvo, cestovanie), sú však aj schopní obetovať sa pre druhých. Kompozícia Hemingwayových próz pripomína sled filmových záberov, využíva jasný, úsporný až strohý štýl vybudovaný na „princípe ľadovca“ (význam textu je skrytý za zdanlivo povrchnými dialógmi), dôležitú úlohu zohráva podtext.

Prvotina Tri poviedky a desať básní (Three Stories & Ten Poems, 1923) a rané zbierky poviedok V našej dobe (In our time, 1924) a Muži bez žien (Men without Women, 1927; slov. 1999) znamenali novátorské obrodenie americkej prózy. Hemingwayov prvý román Jarné riavy (The Torrents of Spring, 1926) paroduje román Temný smiech (Dark Laughter, 1925) S. Andersona. V tom istom roku vyšiel román Slnko aj vychádza (The Sun Also Rises; slov. 1968; sfilmovaný 1957, réžia H. King) o Američanoch poznamenaných 1. svetovou vojnou. Príbeh romanticky a tragicky sa končiacej lásky amerického poručíka Henryho Fredericka a anglickej ošetrovateľky Catherine uprostred vojnového besnenia na talianskom fronte zobrazil v románe Zbohom zbraniam (A Farewell to Arms, 1929; slov. 1964; prvý slov. preklad Sbohom, armáda!, 1948; sfilmovaný 1932, réžia Frank Borzage). Prostredie býčích zápasov opisuje v nebeletristickej próze Smrť popoludní (Death in the Afternoon, 1932; slov. 2015), z ciest po Afrike vznikli knihy Zelené pahorky africké (Green Hills of Africa, 1935; slov. 2014) a Snehy Kilimandžára (The Snows of Kilimanjaro and Other Stories, 1961; slov. 1970; titulná poviedka sfilmovaná 1952, réžia H. King).

Výrazom Hemingwayovho intenzívneho vnímania zostrujúcich sa sociálnych protirečení počas svetovej hospodárskej krízy sa stal román Mať a nemať (To Have and Have Not, 1937; slov. 1962; viackrát sfilmovaný, napr. 1944, réžia H. Hawks), ktorého hlavný hrdina vedie osamelý zápas o vlastnú existenciu. V Španielsku vznikla jeho jediná divadelná hra Piata kolóna (The Fifth Column, napísaná 1937, uvedená 1940; sfilmovaná 1960, réžia J. Frankenheimer) publikovaná ako súčasť súboru poviedok 49 poviedok (The Fifth Column and the First Forty-Nine Stories, 1938; slov. 1961). Román Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls, 1940; slov. 1959; sfilmovaný 1943, réžia Sam Wood) zobrazuje niekoľko dní skupiny republikánskych bojovníkov, ktorej členom je aj americký dobrovoľník Robert Jordan. Motto a názov románu z básne anglického básnika J. Donna poukazuje na otázky o zmysle spolupatričnosti a zodpovednosti za svoj život i za životy druhých. Román Cez rieku a pod stromy (Across the River and into the Trees, 1950; slov. 1984) odráža Hemingwayove pesimistické pocity po vypuknutí očnej choroby. Novela Starec a more (The Old Man and the Sea, 1952; slov. 1956; viackrát sfilmovaná, napr. 1958, réžia J. Sturges) oslavuje večný zápas človeka s prírodou i ľudskú vôľu a odvahu. Posmrtne vyšli kniha spomienok na bohémsky život v Paríži v 20. rokoch 20. stor. Pohyblivý sviatok (A Moveable Feast, 1964; slov. 2000) a na pobyt v Afrike 1953 – 54 Posledné safari (True at First Light, 1999; slov. 1999) a román Rajská záhrada (The Garden of Eden, 1986; slov. 1991; sfilmovaný 2008, réžia John Irvin).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1954) a Pulitzerovej ceny za beletriu (1953 za novelu Starec a more).

Text hesla

Hemingway [-vej], Ernest (Miller), 21. 7. 1899 Oak Park, Illinois – 2. 7. 1961 Ketchum, Idaho — americký spisovateľ a novinár, predstaviteľ stratenej generácie. Od otca lekára získal vzťah k prírode, športu a lovu. R. 1918 odišiel ako dobrovoľník zborov Červeného kríža na front do Talianska, kde bol ťažko zranený. R. 1921 pracoval ako dopisovateľ novín Toronto Star (Torontská hviezda) v Paríži, stal sa členom krúžku amerických spisovateľov, ktorí sa schádzali v salóne spisovateľky a kritičky G. Steinovej. Cestoval po európskych krajinách (v Španielsku ho nadchli býčie zápasy). R. 1927 sa vrátil do USA, venoval sa literárnej tvorbe a svojim záľubám (safari v Afrike, rybárčeniu). Po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku pôsobil 1937 – 38 ako zahraničný korešpondent North American Newspaper Alliance (Severoamerická novinová aliancia, podporoval republikánov). R. 1940 sa usadil na Kube, pátral po nemeckých ponorkách v Karibskom mori (román Ostrovy v prúde, Islands in the Stream, 1970; slov. 1972; sfilmovaný 1977, réžia Franklin J. Schaffner). R. 1941 odišiel ako vojnový korešpondent do Číny a Barmy, 1944 ako reportér do Londýna, zúčastnil sa invázie v Normandii a oslobodenia Paríža, od 1946 žil na Kube. Bol štyrikrát ženatý. Trpel depresiami, jeho zdravotný stav zhoršoval celoživotný alkoholizmus (v depresii z nevyliečiteľnej choroby spáchal samovraždu – zastrelil sa svojou obľúbenou puškou).

Hemingwayovu literárnu tvorbu ovplyvnila práca žurnalistu a vojnové zážitky; jeho silno autobiografické dielo podáva realistický obraz osudov jednotlivca na pozadí historických udalostí 20. stor. Hrdinovia jeho próz sú odvážni individualisti vyhľadávajúci nebezpečenstvo a silné zážitky (láska, lov, dobrodružstvo, cestovanie), sú však aj schopní obetovať sa pre druhých. Kompozícia Hemingwayových próz pripomína sled filmových záberov, využíva jasný, úsporný až strohý štýl vybudovaný na „princípe ľadovca“ (význam textu je skrytý za zdanlivo povrchnými dialógmi), dôležitú úlohu zohráva podtext.

Prvotina Tri poviedky a desať básní (Three Stories & Ten Poems, 1923) a rané zbierky poviedok V našej dobe (In our time, 1924) a Muži bez žien (Men without Women, 1927; slov. 1999) znamenali novátorské obrodenie americkej prózy. Hemingwayov prvý román Jarné riavy (The Torrents of Spring, 1926) paroduje román Temný smiech (Dark Laughter, 1925) S. Andersona. V tom istom roku vyšiel román Slnko aj vychádza (The Sun Also Rises; slov. 1968; sfilmovaný 1957, réžia H. King) o Američanoch poznamenaných 1. svetovou vojnou. Príbeh romanticky a tragicky sa končiacej lásky amerického poručíka Henryho Fredericka a anglickej ošetrovateľky Catherine uprostred vojnového besnenia na talianskom fronte zobrazil v románe Zbohom zbraniam (A Farewell to Arms, 1929; slov. 1964; prvý slov. preklad Sbohom, armáda!, 1948; sfilmovaný 1932, réžia Frank Borzage). Prostredie býčích zápasov opisuje v nebeletristickej próze Smrť popoludní (Death in the Afternoon, 1932; slov. 2015), z ciest po Afrike vznikli knihy Zelené pahorky africké (Green Hills of Africa, 1935; slov. 2014) a Snehy Kilimandžára (The Snows of Kilimanjaro and Other Stories, 1961; slov. 1970; titulná poviedka sfilmovaná 1952, réžia H. King).

Výrazom Hemingwayovho intenzívneho vnímania zostrujúcich sa sociálnych protirečení počas svetovej hospodárskej krízy sa stal román Mať a nemať (To Have and Have Not, 1937; slov. 1962; viackrát sfilmovaný, napr. 1944, réžia H. Hawks), ktorého hlavný hrdina vedie osamelý zápas o vlastnú existenciu. V Španielsku vznikla jeho jediná divadelná hra Piata kolóna (The Fifth Column, napísaná 1937, uvedená 1940; sfilmovaná 1960, réžia J. Frankenheimer) publikovaná ako súčasť súboru poviedok 49 poviedok (The Fifth Column and the First Forty-Nine Stories, 1938; slov. 1961). Román Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls, 1940; slov. 1959; sfilmovaný 1943, réžia Sam Wood) zobrazuje niekoľko dní skupiny republikánskych bojovníkov, ktorej členom je aj americký dobrovoľník Robert Jordan. Motto a názov románu z básne anglického básnika J. Donna poukazuje na otázky o zmysle spolupatričnosti a zodpovednosti za svoj život i za životy druhých. Román Cez rieku a pod stromy (Across the River and into the Trees, 1950; slov. 1984) odráža Hemingwayove pesimistické pocity po vypuknutí očnej choroby. Novela Starec a more (The Old Man and the Sea, 1952; slov. 1956; viackrát sfilmovaná, napr. 1958, réžia J. Sturges) oslavuje večný zápas človeka s prírodou i ľudskú vôľu a odvahu. Posmrtne vyšli kniha spomienok na bohémsky život v Paríži v 20. rokoch 20. stor. Pohyblivý sviatok (A Moveable Feast, 1964; slov. 2000) a na pobyt v Afrike 1953 – 54 Posledné safari (True at First Light, 1999; slov. 1999) a román Rajská záhrada (The Garden of Eden, 1986; slov. 1991; sfilmovaný 2008, réžia John Irvin).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1954) a Pulitzerovej ceny za beletriu (1953 za novelu Starec a more).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hemingway, Ernest [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hemingway-ernest