héliaia

Text hesla

héliaia [gr.] — v staroveku ľudový súd v Aténach zavedený Solónom na začiatku 6. stor. pred n. l. Najvýznamnejšia a najdemokratickejšia súdna inštitúcia. Funkciu súdneho snemu zastával spočiatku areopág, neskôr súdna právomoc prešla na ekléziu, dikastérion a héliaiu. Zavedenie inštitúcie héliaie ako samostatného porotného súdu, ktorého porotcovia sa volili z jednotlivých fýl, je pripisované Kleisthenovi.

Členom héliaie (héliastés) sa mohol stať každý aténsky občan nad 30 rokov. Z každej územnej fyly sa žrebovalo 600 členov, celkovo ich bolo 6-tis. Sudcovia boli žrebovaním rozdelení do desiatich skupín (dikastéria). Pri súkromných sporoch (dikai) museli zaplatiť zálohu (parastasis) za súdne výdavky (prytaneia) obidve strany (obžalúvacia i obžalovaná), pri verejných sporoch (grafai) iba žalobca. Občan zapojený do procesu si mohol objednať reč u logografa. Od 4. stor. pred n. l. pri rozhodovaní dostal každý héliastés dva bronzové kotúčiky, jeden s otvorom uprostred (odsúdenie), druhý plný (oslobodenie). Kotúčiky vhadzovali do prvej urny, ktorej hlasy platili, zvyšné do druhej urny. Rozhodovala väčšina; o výške trestu rozhodovali sudcovia druhým hlasovaním. Ak bol obžalovaný zbavený viny a žalobca nezískal ani pätinu hlasov, bol odsúdený na pokutu, prípadne na atímiu (zbavenie občianskych práv). Periklés v polovici 5. stor. pred n. l. zaviedol pre sudcov platy (predtým to bola čestná funkcia).

Text hesla

héliaia [gr.] — v staroveku ľudový súd v Aténach zavedený Solónom na začiatku 6. stor. pred n. l. Najvýznamnejšia a najdemokratickejšia súdna inštitúcia. Funkciu súdneho snemu zastával spočiatku areopág, neskôr súdna právomoc prešla na ekléziu, dikastérion a héliaiu. Zavedenie inštitúcie héliaie ako samostatného porotného súdu, ktorého porotcovia sa volili z jednotlivých fýl, je pripisované Kleisthenovi.

Členom héliaie (héliastés) sa mohol stať každý aténsky občan nad 30 rokov. Z každej územnej fyly sa žrebovalo 600 členov, celkovo ich bolo 6-tis. Sudcovia boli žrebovaním rozdelení do desiatich skupín (dikastéria). Pri súkromných sporoch (dikai) museli zaplatiť zálohu (parastasis) za súdne výdavky (prytaneia) obidve strany (obžalúvacia i obžalovaná), pri verejných sporoch (grafai) iba žalobca. Občan zapojený do procesu si mohol objednať reč u logografa. Od 4. stor. pred n. l. pri rozhodovaní dostal každý héliastés dva bronzové kotúčiky, jeden s otvorom uprostred (odsúdenie), druhý plný (oslobodenie). Kotúčiky vhadzovali do prvej urny, ktorej hlasy platili, zvyšné do druhej urny. Rozhodovala väčšina; o výške trestu rozhodovali sudcovia druhým hlasovaním. Ak bol obžalovaný zbavený viny a žalobca nezískal ani pätinu hlasov, bol odsúdený na pokutu, prípadne na atímiu (zbavenie občianskych práv). Periklés v polovici 5. stor. pred n. l. zaviedol pre sudcov platy (predtým to bola čestná funkcia).

Zverejnené vo februári 2008.

Héliaia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/heliaia