Heike monogatari

Heike monogatari, Príbeh rodu Tairovcov — japonský vojnový epos o vzostupe a páde rodu Tairovcov, najvýznamnejšie dielo následnej tradície žánru bojovníckych príbehov gunki mono. Existuje v mnohých verziách, pričom prvá verzia pravdepodobne vznikla v období medzi 1220 – 40 ako spojenie rozličných pamätí, kronikárskych záznamov a rozprávaní slepých pevcov s lutnou biwa. Idealizujúcim a romantizujúcim spôsobom rozpráva o tragickom závere úsilia Tairovcov o získanie politickej moci na konci obdobia Heian. Krutosť a tragika udalostí vrátane smrti maloletého cisára Antokua (*1178, †1185) otriasli celou krajinou, čo sa v diele odráža v podobe silno prítomného buddhistického pocitu nestálosti (mudžókan) a zákona karmy – zákona príčin a následkov (ingakan). Vysoký podiel slov čínskeho pôvodu (tzv. sinojaponského čítania znakov) v diele odrážal zmeny v mužskej japončine na prechode od jej klasickej fázy k modernej. Vznešený a patetický jazyk eposu Heike monogatari sa stal štandardom tvorby neskorších drám nó. R. 1993 vyšiel český preklad pod názvom Příběh rodu Taira.