hebrejská literatúra

Text hesla

hebrejská literatúra — literárne diela od staroveku po súčasnosť napísané v hebrejskom jazyku, súčasť židovskej literatúry. Najväčšími a najstaršími dielami hebrejskej literatúry staroveku sú Tanach (Starý zákon) a Apokryfy (grécky termín pre tzv. skryté knihy, hebr. Sfarim chiconim), t. j. knihy nezahrnuté do hebrejskej Biblie, pochádzajúce z obdobia druhého jeruzalemského Chrámu: Kniha Tobiášova (hebr. Tobit), Kniha Juditina (Judit), Kniha múdrosti, Kniha Sirachovho syna (Ben Sira) a dve Knihy Makabejcov (Chašmonaim Alef, Chašmonaim Bet). V období pred dobytím Judska Rimanmi bola vytvorená aj časť pseudoepigrafickej literatúry (Henoch, Kniha jubileí, Nanebovzatie Mojžiša, Závety dvanástich Patriarchov; → Pseudoepigrafy), ktorá nie je súčasťou kánonickej Biblie a nepatrí ani k Apokryfom, a Zvitky od Mŕtveho mora. Hoci literatúra Židov biblického obdobia bola napísaná prevažne v hebrejčine, niektoré písomnosti sa zachovali v aramejských (→ aramejská literatúra), gréckych a arabských prekladoch. V období od 2. do 6. stor. n. l. vznikli veľké encyklopedické práce náboženského a právnického charakteru a zbierka komentárov k Tóre známa pod názvom Talmud (pozostáva z Mišny a Gemary). Súčasťou Talmudu sú Halacha (súbor záväzných predpisov civilného židovského práva) a hagada (výklad textu Mišny formou výrokov mudrcov, historických príbehov, legiend, mravných ponaučení, podobenstiev ap.). Vo 4. stor. bol dokončený preklad Tóry (Päť kníh Mojžišových, hebr. Chumaš) a kníh prorokov (Proroci, hebr. Neviim) do ľudovo používanej aramejčiny. V 6. a 7. stor. boli základné texty doplnené vokalizáciou a kantilačnými značkami (masora), ktoré označovali prízvuk v prednese. Po 6. stor. vznikla v Babylone literatúra gaonov, učencov stojacich na čele babylonských akadémií, kde až do 11. stor. vznikali ďalšie komentáre k Talmudu a i. liturgické texty. Medzi tých, ktorí svojimi dielami najviac ovplyvnili vývoj judaizmu, patria Amram Gaon (Amram Chasida, † začiatok 4. stor.), Acha Gaon (Acha zo Šabchy, asi 8. stor.), Saadja Gaon (Saadja ben Josef), Šerira Gaon (Šerira ben Chamina, *asi 906, †1006), Šmuel Gaon (Šmuel ben Hofni, †1013) a Chaj Gaon (Chaj ben Šerira, *939, †1038).

Po zániku babylonských akadémií sa centrum židovskej literatúry prenieslo do Španielska a sčasti aj do Talianska. Tam sa po stáročia pestovala synagógová poézia (ovplyvnená arabskou a indickou literatúrou), filozofia, filológia, exegéza a kodifikácia liturgických textov. V 14. stor. vzniklo základné dielo židovskej mystiky (→ kabala) Zohar. Výskyt sekulárnej literatúry v neskoršom období bol obmedzený tým, že hebrejčina prestala byť hovorovým jazykom. Výnimkou sú diela, ktoré vznikli v Španielsku, Provensalsku a Taliansku v 10. – 14. stor. Básnici Šmuel Hanagid (*993, †po 1056), Jehuda ben Samuel Halevi a Immanuello Romano (vlastným menom Imanuel ben Šlomo, *asi 1261, †po 1328) písali okrem mnohých náboženských a liturgických textov aj svetskú poéziu. Ďalšími významnými učencami a autormi hebrejskej literatúry v stredoveku boli napr. Dunaš ben Tamim (*asi 890, †po 955/956), Dunaš ben Labrat (okolo pol. 10. stor.), Geršom ben Jehuda (*asi 960, †1028), rabín ben Jakob ha-Kohen al-Fasi (*1013, †1103), Ibn Gabirol, Raši (vlastným menom Šlomo ben Jicchak), najvýznamnejší komentátor Biblie a Talmudu, Abraham ibn Ezra, Maimonides (Moše ben Majmon), Nachmanides (Moše ben Nachman), Josef Halevi Abulafia (*asi 1225, †1298), I. Abrabanel a J. Karo, autor záväzného kódexu židovského práva Šulchan aruch. Na začiatku obdobia modernej hebrejskej literatúry stál M. Mendelssohn považovaný za otca haskaly, židovského osvietenského hnutia v strednej Európe v období 1770 – 1880. Jeho oponentom bol bratislavský rabín a predstavený bratislavskej ješivy Ch. Sofer (vlastným menom Moše Schreiber). Ďalšími osobnosťami tohto obdobia sú Nachman Krochmal (*1785, †1840), Šlojme Ansky (vlastným menom Solomon Zajnvel Rapoport, *1863, †1920), Perec (Peter) Smolenskin (*1840 alebo 1842, †1885), básnik Jehuda Leib Gordon (*1831, †1892) a novelista Mendele Mocher Sforim (vlastným menom Šlomo Jaakov Abramovič).

Vzostup sionizmu priniesol do hebrejskej literatúry nové impulzy. Sionisti vyhlásili hebrejčinu za národný jazyk Židov už pred vznikom štátu Izrael (1948) a tvorba hebrejskej literatúry sa postupne presunula do Palestíny. Významnými predstaviteľmi tohto obdobia sú A. Ginsberg a Josef Chaim Brener (*1881, †1921), ktorý opisoval život Židov vo vých. Európe a život prvých osídlencov v Palestíne, a Žalman Šneur (*1887, †1959), ktorý písal o jednoduchých, nevzdelaných Židoch. Dvaja najväčší básnici modernej hebrejskej literatúry Chaim Nachman Bialik (*1873, †1934) a Šaul Černichovsky (*1875, †1943) boli ovplyvnení gréckou antickou literatúrou. Avraham Šlonsky (*1900, †1973), Lea Goldbergová (*1911, †1970) a vedúci predstaviteľ hebrejskej poetickej avantgardy Natan Alterman (*1910, †1970) vo svojich básňach reflektovali sociálne a politické témy. Š. J. Agnon, nositeľ Nobelovej ceny (1966), portrétoval východoeurópske prostredie a život prvých osídlencov v Palestíne a jeho diela možno považovať za klasické diela modernej epickej literatúry. K významným autorom narodeným koncom 19. stor. patrili Uri Cvi Grinberg (*1896, †1981), jeden z najväčších poetov modernej hebrejskej literatúry, a prozaici Uri Nisan Gnesin (*1879, †1913), Chaim Hazaz (*1898, †1973) a Aron David Gordon (*1856, †1922), jeden z najväčších sociálnych a politických esejistov modernej hebrejskej literatúry. Medzi významných literárnych kritikov patrili David Frišman (*1861, †1922) a Josef Klausner (*1874, †1958). Hebrejskí spisovatelia narodení v Izraeli sa vo svojich dielach inšpirujú židovskou minulosťou alebo izraelskou súčasnosťou. Najvýznamnejší z tejto skupiny je Moše Šamir (*1921, †2004). K významným izraelským autorom oceneným izraelskými literárnymi cenami (napr. Cena Chaima Nachmana Bialika, Cena Josefa Chaima Brenera, Cena Izraela), ako aj prestížnymi zahraničnými oceneniami, ktorých diela sú prekladané do mnohých svetových jazykov, patria prozaici Jizhar Smilansky (*1916, †2006), básnik Jehuda Amichaj (*1924, †2000), satirik a dramatik E. Kišon (Kishon), jeden z najčítanejších spisovateľov v zahraničí, prozaička a poetka Amalia Kahanová-Karmonová (Kahana-Karmon; *1926), Aharon Apelfeld (*1932, †2018), Avraham B. Jehošua (*1936), Amos Oz (*1939), Geršom Šaked (*1929, †2006), Šulamit Harevenová (Hareven; *1930, †2003), Natan Zach (*1930), vedúci predstaviteľ avantgardy izraelskej poézie David Avidan (*1934, †1995), autorka kníh pre dospelých i pre deti Rut Almogová (Almog, *1936), Joram Kaniuk (*1930, †2013), Chaim Beer (*1945), Meir Šalev (*1948), Anton Šamas (*1950), David Grossman (*1954) prekladaný do mnohých jazykov, Zeruja Šalevová (Shalev, *1959), Amir Gutfreund (*1963, †2015) a i. Autori žijúci mimo Izraela píšu väčšinou v jazyku príslušnej krajiny alebo v jazyku jidiš.

Zverejnené vo februári 2008.

Hebrejská literatúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hebrejska-literatura