Hebreji

Text hesla

Hebreji, Hebrejci, hebr. Ivriim — označenie príslušníkov izraelských, resp. protoizraelských kmeňov používané v Biblii na viacerých miestach vo viacerých významoch. Pôvod má pravdepodobne v hebrejskom slovese avar (prešiel); Ivriim sú teda tí, ktorí prešli rieku Jordán (prišli z druhej strany, z východu). Meno Hebrej (hebr. Ivri), ktorým sa v Biblii (1M 14,13) označuje Abrahám (hebr. Avraham) a jeho vnuk Jákob (hebr. Jaakov, syn Izáka) sa odvodzuje aj od Hebera (Ebera), ktorý bol ich predkom (1 M 10,21 a 11,14). Názov Hebreji sa vyskytuje vo viacerých starozákonných (1 M, 2 M, 5 M, 1 Sam, Jdt, Est, Jer, Jon) i novozákonných knihách (Sk, 2 Kor, Fil, Zjav) a vo variantnom názve novozákonného listu apoštola Pavla Židom (List Hebrejom). V prvých biblických knihách (1 M, 2 M) sa označenie Hebrejov používa skôr na ich jednoznačné odlíšenie od Egypťanov (rasou, pôvodom i náboženstvom). V Prvej knihe Samuelovej (1 Sam 4; 13; 14; 29) v zmienkach o bojoch medzi Izraelitmi a Filištíncami nie je jasné, či sú Hebreji a Izraeliti totožní. Aj keď vo všeobecnosti označenie Hebreji (Ivri) má v Biblii niekoľko významov, dominantný je etnický a náboženský význam, v niektorých prípadoch mal tento výraz hanlivý charakter (opovržlivé označenie izraelských kmeňov pohanmi). Novozákonnému výkladu slova Hebreji možno rozumieť ako označeniu nehelenizovaných Židov, ale aj ako všeobecnému odlíšeniu Židov od pohanov.

Text hesla

Hebreji, Hebrejci, hebr. Ivriim — označenie príslušníkov izraelských, resp. protoizraelských kmeňov používané v Biblii na viacerých miestach vo viacerých významoch. Pôvod má pravdepodobne v hebrejskom slovese avar (prešiel); Ivriim sú teda tí, ktorí prešli rieku Jordán (prišli z druhej strany, z východu). Meno Hebrej (hebr. Ivri), ktorým sa v Biblii (1M 14,13) označuje Abrahám (hebr. Avraham) a jeho vnuk Jákob (hebr. Jaakov, syn Izáka) sa odvodzuje aj od Hebera (Ebera), ktorý bol ich predkom (1 M 10,21 a 11,14). Názov Hebreji sa vyskytuje vo viacerých starozákonných (1 M, 2 M, 5 M, 1 Sam, Jdt, Est, Jer, Jon) i novozákonných knihách (Sk, 2 Kor, Fil, Zjav) a vo variantnom názve novozákonného listu apoštola Pavla Židom (List Hebrejom). V prvých biblických knihách (1 M, 2 M) sa označenie Hebrejov používa skôr na ich jednoznačné odlíšenie od Egypťanov (rasou, pôvodom i náboženstvom). V Prvej knihe Samuelovej (1 Sam 4; 13; 14; 29) v zmienkach o bojoch medzi Izraelitmi a Filištíncami nie je jasné, či sú Hebreji a Izraeliti totožní. Aj keď vo všeobecnosti označenie Hebreji (Ivri) má v Biblii niekoľko významov, dominantný je etnický a náboženský význam, v niektorých prípadoch mal tento výraz hanlivý charakter (opovržlivé označenie izraelských kmeňov pohanmi). Novozákonnému výkladu slova Hebreji možno rozumieť ako označeniu nehelenizovaných Židov, ale aj ako všeobecnému odlíšeniu Židov od pohanov.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hebreji [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-05-10]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hebreji