Hebreji

Hebreji, Hebrejci, hebr. Ivriim — označenie príslušníkov izraelských, resp. protoizraelských kmeňov používané v Biblii na viacerých miestach vo viacerých významoch. Pôvod má pravdepodobne v hebrejskom slovese avar (prešiel); Ivriim sú teda tí, ktorí prešli rieku Jordán (prišli z druhej strany, z východu). Meno Hebrej (hebr. Ivri), ktorým sa v Biblii (1M 14,13) označuje Abrahám (hebr. Avraham) a jeho vnuk Jákob (hebr. Jaakov, syn Izáka) sa odvodzuje aj od Hebera (Ebera), ktorý bol ich predkom (1 M 10,21 a 11,14). Názov Hebreji sa vyskytuje vo viacerých starozákonných (1 M, 2 M, 5 M, 1 Sam, Jdt, Est, Jer, Jon) i novozákonných knihách (Sk, 2 Kor, Fil, Zjav) a vo variantnom názve novozákonného listu apoštola Pavla Židom (List Hebrejom). V prvých biblických knihách (1 M, 2 M) sa označenie Hebrejov používa skôr na ich jednoznačné odlíšenie od Egypťanov (rasou, pôvodom i náboženstvom). V Prvej knihe Samuelovej (1 Sam 4; 13; 14; 29) v zmienkach o bojoch medzi Izraelitmi a Filištíncami nie je jasné, či sú Hebreji a Izraeliti totožní. Aj keď vo všeobecnosti označenie Hebreji (Ivri) má v Biblii niekoľko významov, dominantný je etnický a náboženský význam, v niektorých prípadoch mal tento výraz hanlivý charakter (opovržlivé označenie izraelských kmeňov pohanmi). Novozákonnému výkladu slova Hebreji možno rozumieť ako označeniu nehelenizovaných Židov, ale aj ako všeobecnému odlíšeniu Židov od pohanov.