hebreistika

Text hesla

hebreistika [vl. m.], hebraistika — vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom klasického (biblického, stredovekého) a moderného (ivrit) hebrejského jazyka, všeobecnou problematikou historického a kultúrneho vývoja Židov (→ Hebreji) od existencie starovekého štátu a osídlenia v diaspóre po súčasnosť, výskumom všetkých oblastí duchovnej a hmotnej kultúry, literatúrou, filozofiou, kultúrou a politicko-ekonomickými dejinami židovského národa. Svojím charakterom sa zaraďuje do orientalistiky. Vznik hebreistiky ako samostatného vedného odboru sa rovnako ako vznik príbuzného odboru judaistiky spája s hnutím Veda o židovstve (nem. Wissenschaft des Judentums) z 19. stor.

Na území Čiech sa hebrejčina vyučovala na Karlovej univerzite už v 15. stor. Kľúčovými postavami pri formovaní hebreistiky v Čechách a na Morave boli profesor Wolfgang Wessely (*1801, †1870) a profesor semistiky Saul Isaac Kaempf (*1818, †1892). Významnými hebreistami 20. stor. boli profesor hebrejského, aramejského a sýrskeho jazyka Rudolf Růžička (*1878, †1957), Josef Slabý (*1869, †1930), Stanislav Segert (*1921, †2005) pôsobiaci na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (FF KU) v Prahe, kde vyučoval hebrejčinu, staroveké židovské dejiny a literatúru a je autorom mnohých publikácií venujúcich sa najmä gramatike starých semitských jazykov (napr. Mluvnice hebrejštiny a aramejštiny, 1956, s Otakarom Klímom) a arabista Jaroslav Oliverius (*1933, †2020). Hebreistika ako samostatný filologický odbor na FF KU bola založená až v roku 1991. Dovtedy sa hebrejčina vyučovala predovšetkým na teologických fakultách, kde pôsobili teológ Miloš Bič (*1910, †2004) a religionista Jan Heller (*1925, †2008), ktorý vydal Hebrejsko-řecko-latinsko-český slovníček pro bohoslovce (1956) a Přehled hebrejské grammatiky (1958). Výskum v oblasti židovských tém a jazyka sa realizoval najmä v Štátnom židovskom múzeu v Prahe (dnes Židovské múzeum v Prahe), kde pôsobili znalec židovskej mystiky Vladimír Sadek (*1932, †2008), Bedřich Nosek (*1942), ktorý stál pri zrode judaistiky na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a Jiřina Šedinová (*1946). K významným hebreistom súčasnosti patria Pavel Sládek (*1976), ktorý sa podieľal na založení Centra židovských štúdií na FF KU, Daniel Boušek (*1973) a Milan Žonca (*1985).

Na Slovensku bola hebreistika prvou orientalistickou disciplínou. Výučba hebrejčiny na Slovensku sa začala v roku 1638, prvým známym prednášajúcim bol Adam Kasanický, ktorý v roku 1791 vydal vo Viedni učebnicu hebrejčiny Gramatika svätého jazyka (Grammatica linguae sacrae). Rozvoj hebreistiky nastal v 19. stor., väčšina hebreistov, resp. orientalistov pochádzajúcich zo Slovenska však pôsobila vo Viedni, v Budapešti a i. Komparatívnym výskumom arabskej, perzskej a hebrejskej literatúry sa zaoberal Viliam (Wilhelm) Bacher (*1850, †1913), porovnávaním arabského, židovského a kresťanského folklóru Bernát Heller (*1871, †1943), zo semitských jazykov prekladal a písal arabistické štúdie Samuel Kámory, filológii a histórii starovekého Blízkeho východu sa venoval Michal Kmoško, kulturológii a semitistike Ján Lajčiak. K hebreistom pochádzajúcim zo Slovenska sa zaraďuje aj profesor hebrejskej filológie na Hebrejskej univerzite a od roku 1942 tajomník Akadémie hebrejského jazyka v Jeruzaleme Eduard Jechezkel Kutscher pochádzajúci z Topoľčian. Po roku 1918 sa výskum semitológie rozvíjal najmä na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. O rozvoj hebreistiky sa zaslúžil najmä Ján Bakoš, zakladateľ orientalistiky na Slovensku, ktorý sa zaoberal najmä hebrejskou, sýrskou a arabskou filológiou, zaslúžil sa o založenie Kabinetu orientalistiky SAV v Bratislave (1960, dnes Ústav orientalistiky) a o vznik Slovenskej orientalistickej spoločnosti (1960). Ďalší rozvoj hebreistiky na Slovensku však pre nedostatok vyškolených odborníkov stagnoval. Jej opätovný rozvoj nastal po roku 1990. V roku 1996 bol zriadený Inštitút judaistiky UK v Bratislave ako účelové zariadenie vedecko-pedagogicko-informačného typu prístupné všetkým študentom UK, ako aj širokej verejnosti. V rokoch 2007 – 2012 bol Inštitút judaistiky súčasťou Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK ako samostatné pracovisko Ústavu kultúrnych štúdií (dnes Ústav sociálnej antropológie), občasne vydával zborník Štúdie Inštitútu judaistiky UK; v roku 2012 organizačne prešiel pod Filozofickú fakultu UK, na Katedru porovnávacej religionistiky ako Sekcia judaistických štúdií. Na UK sa okrem základov judaizmu a dejín židovského národa vyučuje klasická hebrejčina dištančnou formou. K popredným súčasným hebreistom na Slovensku patria Valerián Trabalka, ktorý zostavil prvý Hebrejsko-slovenský slovník (1996) a prekladá klasické texty z hebrejčiny, a Daniel Polakovič (*1975) pôsobiaci v Židovskom múzeu v Prahe, ktorý spolu s V. Trabalkom vydal Katalóg kníh z bratislavskej synagógy (1999). Jana Mielcarková (*1950) napísala s V. Trabalkom učebnicu modernej hebrejčiny Základy hebrejčiny – ivrit (2002). K súčasným prekladateľkám najmä rabínskej literatúry z hebrejčiny patria Lucia Hidvéghyová (*1967) a Mária Mičaninová (*1951), ktorá je autorkou prvého slovenského prekladu básne Koruny kráľovstva (Keter Malchut, slov. 2003). Hebrejčina sa vyučuje aj na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK a Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej fakulte UK; v období 1988 – 2007 vznikol spoločný ekumenický preklad Biblie z hebrejského originálu do slovenčiny.

Text hesla

hebreistika [vl. m.], hebraistika — vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom klasického (biblického, stredovekého) a moderného (ivrit) hebrejského jazyka, všeobecnou problematikou historického a kultúrneho vývoja Židov (→ Hebreji) od existencie starovekého štátu a osídlenia v diaspóre po súčasnosť, výskumom všetkých oblastí duchovnej a hmotnej kultúry, literatúrou, filozofiou, kultúrou a politicko-ekonomickými dejinami židovského národa. Svojím charakterom sa zaraďuje do orientalistiky. Vznik hebreistiky ako samostatného vedného odboru sa rovnako ako vznik príbuzného odboru judaistiky spája s hnutím Veda o židovstve (nem. Wissenschaft des Judentums) z 19. stor.

Na území Čiech sa hebrejčina vyučovala na Karlovej univerzite už v 15. stor. Kľúčovými postavami pri formovaní hebreistiky v Čechách a na Morave boli profesor Wolfgang Wessely (*1801, †1870) a profesor semistiky Saul Isaac Kaempf (*1818, †1892). Významnými hebreistami 20. stor. boli profesor hebrejského, aramejského a sýrskeho jazyka Rudolf Růžička (*1878, †1957), Josef Slabý (*1869, †1930), Stanislav Segert (*1921, †2005) pôsobiaci na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (FF KU) v Prahe, kde vyučoval hebrejčinu, staroveké židovské dejiny a literatúru a je autorom mnohých publikácií venujúcich sa najmä gramatike starých semitských jazykov (napr. Mluvnice hebrejštiny a aramejštiny, 1956, s Otakarom Klímom) a arabista Jaroslav Oliverius (*1933, †2020). Hebreistika ako samostatný filologický odbor na FF KU bola založená až v roku 1991. Dovtedy sa hebrejčina vyučovala predovšetkým na teologických fakultách, kde pôsobili teológ Miloš Bič (*1910, †2004) a religionista Jan Heller (*1925, †2008), ktorý vydal Hebrejsko-řecko-latinsko-český slovníček pro bohoslovce (1956) a Přehled hebrejské grammatiky (1958). Výskum v oblasti židovských tém a jazyka sa realizoval najmä v Štátnom židovskom múzeu v Prahe (dnes Židovské múzeum v Prahe), kde pôsobili znalec židovskej mystiky Vladimír Sadek (*1932, †2008), Bedřich Nosek (*1942), ktorý stál pri zrode judaistiky na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a Jiřina Šedinová (*1946). K významným hebreistom súčasnosti patria Pavel Sládek (*1976), ktorý sa podieľal na založení Centra židovských štúdií na FF KU, Daniel Boušek (*1973) a Milan Žonca (*1985).

Na Slovensku bola hebreistika prvou orientalistickou disciplínou. Výučba hebrejčiny na Slovensku sa začala v roku 1638, prvým známym prednášajúcim bol Adam Kasanický, ktorý v roku 1791 vydal vo Viedni učebnicu hebrejčiny Gramatika svätého jazyka (Grammatica linguae sacrae). Rozvoj hebreistiky nastal v 19. stor., väčšina hebreistov, resp. orientalistov pochádzajúcich zo Slovenska však pôsobila vo Viedni, v Budapešti a i. Komparatívnym výskumom arabskej, perzskej a hebrejskej literatúry sa zaoberal Viliam (Wilhelm) Bacher (*1850, †1913), porovnávaním arabského, židovského a kresťanského folklóru Bernát Heller (*1871, †1943), zo semitských jazykov prekladal a písal arabistické štúdie Samuel Kámory, filológii a histórii starovekého Blízkeho východu sa venoval Michal Kmoško, kulturológii a semitistike Ján Lajčiak. K hebreistom pochádzajúcim zo Slovenska sa zaraďuje aj profesor hebrejskej filológie na Hebrejskej univerzite a od roku 1942 tajomník Akadémie hebrejského jazyka v Jeruzaleme Eduard Jechezkel Kutscher pochádzajúci z Topoľčian. Po roku 1918 sa výskum semitológie rozvíjal najmä na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. O rozvoj hebreistiky sa zaslúžil najmä Ján Bakoš, zakladateľ orientalistiky na Slovensku, ktorý sa zaoberal najmä hebrejskou, sýrskou a arabskou filológiou, zaslúžil sa o založenie Kabinetu orientalistiky SAV v Bratislave (1960, dnes Ústav orientalistiky) a o vznik Slovenskej orientalistickej spoločnosti (1960). Ďalší rozvoj hebreistiky na Slovensku však pre nedostatok vyškolených odborníkov stagnoval. Jej opätovný rozvoj nastal po roku 1990. V roku 1996 bol zriadený Inštitút judaistiky UK v Bratislave ako účelové zariadenie vedecko-pedagogicko-informačného typu prístupné všetkým študentom UK, ako aj širokej verejnosti. V rokoch 2007 – 2012 bol Inštitút judaistiky súčasťou Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK ako samostatné pracovisko Ústavu kultúrnych štúdií (dnes Ústav sociálnej antropológie), občasne vydával zborník Štúdie Inštitútu judaistiky UK; v roku 2012 organizačne prešiel pod Filozofickú fakultu UK, na Katedru porovnávacej religionistiky ako Sekcia judaistických štúdií. Na UK sa okrem základov judaizmu a dejín židovského národa vyučuje klasická hebrejčina dištančnou formou. K popredným súčasným hebreistom na Slovensku patria Valerián Trabalka, ktorý zostavil prvý Hebrejsko-slovenský slovník (1996) a prekladá klasické texty z hebrejčiny, a Daniel Polakovič (*1975) pôsobiaci v Židovskom múzeu v Prahe, ktorý spolu s V. Trabalkom vydal Katalóg kníh z bratislavskej synagógy (1999). Jana Mielcarková (*1950) napísala s V. Trabalkom učebnicu modernej hebrejčiny Základy hebrejčiny – ivrit (2002). K súčasným prekladateľkám najmä rabínskej literatúry z hebrejčiny patria Lucia Hidvéghyová (*1967) a Mária Mičaninová (*1951), ktorá je autorkou prvého slovenského prekladu básne Koruny kráľovstva (Keter Malchut, slov. 2003). Hebrejčina sa vyučuje aj na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK a Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej fakulte UK; v období 1988 – 2007 vznikol spoločný ekumenický preklad Biblie z hebrejského originálu do slovenčiny.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hebreistika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-04-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hebreistika