Heaney, Seamus

Text hesla

Heaney [híni], Seamus (Justin), 13. 4. 1939 Castledawson, Severné Írsko – 30. 8. 2013 Dublin — írsky básnik, esejista a literárny kritik píšuci po anglicky. V 60. rokoch 20. stor. sa aktívne podieľal na formulovaní východísk skupiny mladých belfastských spisovateľov (Philip Hobsbaum, *1932, †2005; Michael Longley, *1939; Derek Mahon, *1941; James Simmons, *1933, †2001; Paul Muldoon, *1951; Frank Ormsby, *1947) nazývanej Belfastská skupina (The Belfast Group). R. 1966 – 72 prednášal na Queen’s University v Belfaste. Počas nepokojov v Belfaste sa presťahoval do Írskej republiky (grófstvo Wicklow), kde žil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Hosťujúci profesor na amerických univerzitách, od 1985 riadny profesor rétoriky na Harvardovej univerzite, 1989 – 94 profesor poézie na Oxfordskej univerzite.

Vo svojej poézii spojil tradičné poetické postupy s prvkami modernizmu, vychádzal z vnútorných osobných spomienok, ktoré sa prelínajú s obrazmi írskej minulosti a s krajinou jeho detstva. Pri úvahách o katolícko-protestantskom konflikte bol jeho pohľad skôr vizionársky a alegorický; ústredným symbolom a východiskom pri skúmaní minulosti sa preňho stalo rašelinisko, do vrstiev ktorého dejiny uložili ako do pamäti hmotné svedectvá – predmety a mumifikované telá. Debutoval zbierkou Jedenásť básní (Eleven Poems, 1965), 1966 získal Cenu Erica Gregoryho za zbierku Smrť milovníka prírody (Death of a Naturalist), v ktorej podobne ako v zbierke Dvere do tmy (Door into the Dark, 1969) vychádzal zo zážitkov z detstva a dospievania na malej farme v Severnom Írsku. V básnických zbierkach Prezimovanie pod šírym nebom (Wintering Out, 1972), Sever (North, 1975) a Poľné práce (Field Work, 1979) rozšíril tematiku a dospel k hlbšiemu pochopeniu dejinných súvislostí i k vyhranenejšiemu politickému postoju. V neskorších zbierkach Ostrov s krížovou cestou (Station Island, 1984), Pohľad na veci (Seeing Things, 1991) a Duch hladiny (The Spirit Level, 1996) sa inšpiroval antickou a stredovekou kultúrou. R. 1998 vyšiel reprezentatívny výber Otvorená zem. Básne 1966 – 1996 (Opened Ground. Poems 1966 – 1996). V zbierke Elektrické svetlo (Electric Light, 2001) sa opäť objavili spomienky na detstvo v súvislosti s plynutím času a blížiacou sa smrťou. Úspešné boli aj zbierky District a Circle (District and Circle, 2006) a Ľudské puto (Human Chain, 2010). Kritické eseje a prednášky publikoval vo výberoch Hlavné záujmy. Vybraná próza 1968 – 1978 (Preoccupations. Selected Prose 1968 – 1978, 1980), Vláda jazyka (The Government of the Tongue, 1988), Miesto písania (The Place of Writing, 1989) a Náprava poézie (The Redress of Poetry, 1995), v ktorých sa zaoberal úlohou poézie a básnika. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Na okraji vôd (2000). Nobelova cena za literatúru (1995).

Text hesla

Heaney [híni], Seamus (Justin), 13. 4. 1939 Castledawson, Severné Írsko – 30. 8. 2013 Dublin — írsky básnik, esejista a literárny kritik píšuci po anglicky. V 60. rokoch 20. stor. sa aktívne podieľal na formulovaní východísk skupiny mladých belfastských spisovateľov (Philip Hobsbaum, *1932, †2005; Michael Longley, *1939; Derek Mahon, *1941; James Simmons, *1933, †2001; Paul Muldoon, *1951; Frank Ormsby, *1947) nazývanej Belfastská skupina (The Belfast Group). R. 1966 – 72 prednášal na Queen’s University v Belfaste. Počas nepokojov v Belfaste sa presťahoval do Írskej republiky (grófstvo Wicklow), kde žil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Hosťujúci profesor na amerických univerzitách, od 1985 riadny profesor rétoriky na Harvardovej univerzite, 1989 – 94 profesor poézie na Oxfordskej univerzite.

Vo svojej poézii spojil tradičné poetické postupy s prvkami modernizmu, vychádzal z vnútorných osobných spomienok, ktoré sa prelínajú s obrazmi írskej minulosti a s krajinou jeho detstva. Pri úvahách o katolícko-protestantskom konflikte bol jeho pohľad skôr vizionársky a alegorický; ústredným symbolom a východiskom pri skúmaní minulosti sa preňho stalo rašelinisko, do vrstiev ktorého dejiny uložili ako do pamäti hmotné svedectvá – predmety a mumifikované telá. Debutoval zbierkou Jedenásť básní (Eleven Poems, 1965), 1966 získal Cenu Erica Gregoryho za zbierku Smrť milovníka prírody (Death of a Naturalist), v ktorej podobne ako v zbierke Dvere do tmy (Door into the Dark, 1969) vychádzal zo zážitkov z detstva a dospievania na malej farme v Severnom Írsku. V básnických zbierkach Prezimovanie pod šírym nebom (Wintering Out, 1972), Sever (North, 1975) a Poľné práce (Field Work, 1979) rozšíril tematiku a dospel k hlbšiemu pochopeniu dejinných súvislostí i k vyhranenejšiemu politickému postoju. V neskorších zbierkach Ostrov s krížovou cestou (Station Island, 1984), Pohľad na veci (Seeing Things, 1991) a Duch hladiny (The Spirit Level, 1996) sa inšpiroval antickou a stredovekou kultúrou. R. 1998 vyšiel reprezentatívny výber Otvorená zem. Básne 1966 – 1996 (Opened Ground. Poems 1966 – 1996). V zbierke Elektrické svetlo (Electric Light, 2001) sa opäť objavili spomienky na detstvo v súvislosti s plynutím času a blížiacou sa smrťou. Úspešné boli aj zbierky District a Circle (District and Circle, 2006) a Ľudské puto (Human Chain, 2010). Kritické eseje a prednášky publikoval vo výberoch Hlavné záujmy. Vybraná próza 1968 – 1978 (Preoccupations. Selected Prose 1968 – 1978, 1980), Vláda jazyka (The Government of the Tongue, 1988), Miesto písania (The Place of Writing, 1989) a Náprava poézie (The Redress of Poetry, 1995), v ktorých sa zaoberal úlohou poézie a básnika. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Na okraji vôd (2000). Nobelova cena za literatúru (1995).

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 9. apríla 2018.

citácia

Heaney, Seamus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/heaney-seamus