Haydéeová, Marcia

Haydéeová [ajde-] (Haydée), Marcia, vlastným menom Márcia Haydée Salaverry Pereira da Silva, 18. 4. 1937 Niterói (pri Riu de Janeiro) — brazílska tanečnica pôsobiaca v Európe. Štúdium tanca začala u viacerých pedagógov (o. i. Václav Velček, Tatiana Jurievna Leskova) a neskôr pokračovala v Sadler’s Wells Ballet School (dnes The Royal Ballet School; → Kráľovský balet). Tancovať začala v roku 1953 v Teatro Municipal v Riu de Janeiro a v období 1957 – 61 pôsobila v Grand Ballet du Marquise de Cuevas. Od roku 1961 bola členkou, od roku 1962 primabalerínou a v rokoch 1976 – 96 umeleckou riaditeľkou baletu v Stuttgarte, súčasne od roku 1992 pôsobila v čilskom Teatro Municipal de Santiago de Chile (riaditeľka Ballet de Santiago 1992 – 96 a 2003 – 20).

Vynikla ako predstaviteľka postáv v baletoch popredných svetových choreografov, napr. Johna Cranka (Romeo a Júlia, Onegin, Skrotenie zlej ženy), Kennetha Mac Millana (Sestry, Pieseň o zemi), Johna Neumeiera (Dáma s kaméliami, Električka zvaná túžba), Mauricea Béjarta (Viedeň, Viedeň, len na ulici, Divine, Isadora, Gaîté Parisienne), taktiež vytvorila titulné a hlavné postavy napr. v baletoch Anastázia, Carmen, Dafnis a Chloe, Hamlet, Initials R. B. M. E. a Labyrint.

Vytvorila vlastné choreografické verzie baletov Spiaca Krásavica (1987) a Giselle (1989). Účinkovala aj v niekoľkých filmoch, napr. Die Kameliendame (1987, réžia John Neumeier) a Poem – Ich setzte den Fuss in die Luft und sie trug (2003, réžia Ralf Schmerberg). Jean Christophe Blavier o nej realizoval dokumentárne filmy M. for Marcia – Marcia Haydée. Tanzlegende des 20. Jahrhunderts (2006) a Marcia Haydée – Das Schönste kommt noch! (2007). Je autorkou publikácií John Cranko (1973) a Môj život pre tanec (Mein Leben für den Tanz, 1996).

Nositeľka viacerých ocenení, napr. Ceny Nižinského (2003), štátneho vyznamenania Rad za zásluhy NSR (veľký záslužný kríž s hviezdou, 2009), Prix de Lausanne – Life Time Achievement Award (Rad za celoživotné dielo, 2019) a i.