Haskilová, Clara

Text hesla

Haskilová (Haskil), Clara, 7. 1. 1895 Bukurešť – 7. 12. 1960 Brusel — rumunská klaviristka. Študovala na konzervatóriu v Bukurešti, vo Viedni a v Paríži, kde ako 15-ročná absolvovala klavírnu triedu A. Cortota. Koncertovať začala 1909 po získaní 1. ceny v husľovej a 2. ceny v klavírnej súťaži parížskeho konzervatória, 1910 vyhrala 1. cenu v klavírnej súťaži; zdravotné ťažkosti (skolióza chrbtice) si vynútili dlhšie prestávky v jej koncertnej činnosti. R. 1920 začala opäť koncertovať (Švajčiarsko, Belgicko), 1924 účinkovala v New Yorku, 1926 v Londýne. R. 1937 sa začala jej spolupráca s francúzskym rozhlasom v Paríži, pre ktorú ju angažoval francúzsky dirigent a hudobný skladateľ Désiré Émile Inghelbrecht (*1880, †1965), zakladateľ Orchestre symphonique de Radio Paris (predchodca dnešného francúzskeho Národného rozhlasového orchestra), neskôr s ním pravidelne vystupovala. Od 1943 žila vo Vevey vo Švajčiarsku. Jej umelecká kariéra sa postupne rozvíjala až po 2. svetovej vojne. Mimoriadne uznanie získala 1949 na koncertoch v Holandsku a 1951 v Paríži. Udivovala virtuóznou technikou, jej hra dodnes pôsobí vzácnou jednoduchosťou. Jej široký repertoár obsahoval klavírnu tvorbu L. van Beethovena, F. Schuberta, F. Chopina, R. Schumanna a M. Ravela, z hudby 20. stor. uvádzala napr. B. Bartóka a P. Hindemitha. Interpretácii W. A. Mozarta sa začala intenzívne venovať až 1929 a jej nahrávky dodnes patria k neopakovateľným. Spolupracovala s najvýznamnejšími virtuózmi (G. Enescu, E. Ysaye, P. Casals, A. Grumiaux) a dirigentmi svojej doby (L. Stokowski, H. von Karajan, Ch. Münch). Jej pamiatke je venovaná súťaž Concours international de piano Clara Haskil, ktorá sa od 1963 koná každé dva roky vo švajčiarskom Montreux-Vevey.

Text hesla

Haskilová (Haskil), Clara, 7. 1. 1895 Bukurešť – 7. 12. 1960 Brusel — rumunská klaviristka. Študovala na konzervatóriu v Bukurešti, vo Viedni a v Paríži, kde ako 15-ročná absolvovala klavírnu triedu A. Cortota. Koncertovať začala 1909 po získaní 1. ceny v husľovej a 2. ceny v klavírnej súťaži parížskeho konzervatória, 1910 vyhrala 1. cenu v klavírnej súťaži; zdravotné ťažkosti (skolióza chrbtice) si vynútili dlhšie prestávky v jej koncertnej činnosti. R. 1920 začala opäť koncertovať (Švajčiarsko, Belgicko), 1924 účinkovala v New Yorku, 1926 v Londýne. R. 1937 sa začala jej spolupráca s francúzskym rozhlasom v Paríži, pre ktorú ju angažoval francúzsky dirigent a hudobný skladateľ Désiré Émile Inghelbrecht (*1880, †1965), zakladateľ Orchestre symphonique de Radio Paris (predchodca dnešného francúzskeho Národného rozhlasového orchestra), neskôr s ním pravidelne vystupovala. Od 1943 žila vo Vevey vo Švajčiarsku. Jej umelecká kariéra sa postupne rozvíjala až po 2. svetovej vojne. Mimoriadne uznanie získala 1949 na koncertoch v Holandsku a 1951 v Paríži. Udivovala virtuóznou technikou, jej hra dodnes pôsobí vzácnou jednoduchosťou. Jej široký repertoár obsahoval klavírnu tvorbu L. van Beethovena, F. Schuberta, F. Chopina, R. Schumanna a M. Ravela, z hudby 20. stor. uvádzala napr. B. Bartóka a P. Hindemitha. Interpretácii W. A. Mozarta sa začala intenzívne venovať až 1929 a jej nahrávky dodnes patria k neopakovateľným. Spolupracovala s najvýznamnejšími virtuózmi (G. Enescu, E. Ysaye, P. Casals, A. Grumiaux) a dirigentmi svojej doby (L. Stokowski, H. von Karajan, Ch. Münch). Jej pamiatke je venovaná súťaž Concours international de piano Clara Haskil, ktorá sa od 1963 koná každé dva roky vo švajčiarskom Montreux-Vevey.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Haskilová, Clara [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/haskilova-clara