Hášimovci

Hášimovci, arab. Banú Hášim — arabský moslimský rod patriaci ku kmeňu Kurajš. Svoj pôvod odvodzuje od Hášima ibn Abd al-Manáfa (†okolo 540), prastarého otca proroka Mohameda. Do rodu Hášimovcov patria Mohamedovi potomkovia v línii jeho dcéry Fátimy i v línii Fátiminho manžela (prorokovho bratanca) Alího ibn Abí Táliba. Členovia rodu Hášimovcov vládli až do 1924 v Mekke s čestným titulom ochrancov severovýchodných miest Mekky a Mediny (→ šaríf). Vďaka titulu a urodzenému pôvodu Hášimovci verili vo zvláštne poslanie svojho rodu a v novodobých dejinách sa usilovali prevziať zodpovednosť za budúcnosť všetkých Arabov. R. 1916 sa Husajn ibn Alí al-Hášimí postavil na čelo arabského povstania (1916 – 18) proti Osmanskej ríši. Usiloval sa vytvoriť jednotnú arabskú ríšu (vyhlásil sa za kráľa Arábie), vládol však len v Hidžáze (1917 – 24 ako Husajn I., 1924 Hidžáz ovládli Sa’údovci). Husajnov syn Fajsal I., ktorý je považovaný za zakladateľa dynastie Hášimovcov, sa po 1. svetovej vojne (aj z rozhodnutia mandátnych mocností) stal vládcom v Sýrii (1918 – 20 guvernér, od 1920 kráľ) a Iraku (1921 – 33; v Iraku vládli Hášimovci do 1958). Husajnov druhý syn Abdalláh ibn al-Husajn sa 1921 stal emirom Transjordánska (Zajordánska) a od 1946 kráľom, 1948 vyhlásil Jordánske hášimovské kráľovstvo, ktoré celú 2. polovicu 20. storočia (do 1999) spravoval Abdalláhov vnuk, kráľ Husajn II., v súčasnosti je jordánskym kráľom jeho syn Abdalláh II. (*1962).