Hárún ar-Rašíd

Text hesla

Hárún ar-Rašíd, asi 763 pravdepodobne Rey, dnes Ray (súčasť Veľkého Teheránu), Irán – 24. 3. 809 Tús (neďaleko Mašhadu, Irán) — piaty kalif (od 786) z dynastie Abbásovcov, syn tretieho kalifa a bývalej otrokyne. Vyrastal na panovníckom dvore, venoval sa štúdiu Koránu, poézie, hudby, histórie a práva. R. 780 – 782 viedol úspešné vojenské ťaženie proti Byzantskej ríši a po tomto triumfe získal titul ar-Rašíd (nasledujúci správnu cestu). R. 786 sa stal panovníkom Arabskej ríše, impéria siahajúceho v tom období od hraníc Alžírska po Strednú Áziu. Darilo sa mu potláčať povstania a vzbury, za jeho vlády nastal hospodársky a kultúrny rozkvet, podporoval obchod, umenie a architektúru, bol známy ako milovník vedy, literatúry a umenia, rád sa obklopoval básnikmi, spisovateľmi a mysliteľmi. Vo svojom sídelnom meste Bagdade dal postaviť honosné stavby, založil prvú nemocnicu i astronomické observatórium, v Jeruzaleme vybudoval útulok pre kresťanských pútnikov do Svätej zeme a i. Udržiaval styky s Čínou a Indiou a podľa francúzskych prameňov sa usiloval o nadviazanie stykov s Európou vyslaním diplomatickej misie k panovníkovi Karolovi Veľkému (v arabských prameňoch sa to nespomína). Jeho vezírmi boli vzdelaní Barmakovci, ktorých pričinením dosiahla ríša veľký rozmach a stala sa jedným z najbohatších a najmocnejších štátov sveta (neskôr ich dal za nevyjasnených okolností vyvraždiť). Zomrel v Chorásáne počas vojnového ťaženia proti vzbure vo východnej Perzii. Napriek tomu, že už 802 rozdelil ríšu medzi svojich dvoch synov (al-Ma’múna a al-Amína), po jeho smrti vznikli medzi nimi spory a následne v ríši občianske vojny a nepokoje. Ako legendárna, ale značne zidealizovaná postava sa stal hrdinom ľudových rozprávok Tisíc a jedna noc, kde vystupoval v úlohe ideálneho, veľkorysého a spravodlivého vládcu bývajúceho spolu s manželkami, konkubínami, eunuchmi a sluhami vo svojom veľkom paláci. V rozprávkach v preoblečení často zažíva spolu so svojím vezírom Džafarom v nočnom Bagdade neuveriteľné dobrodružstvá.

Text hesla

Hárún ar-Rašíd, asi 763 pravdepodobne Rey, dnes Ray (súčasť Veľkého Teheránu), Irán – 24. 3. 809 Tús (neďaleko Mašhadu, Irán) — piaty kalif (od 786) z dynastie Abbásovcov, syn tretieho kalifa a bývalej otrokyne. Vyrastal na panovníckom dvore, venoval sa štúdiu Koránu, poézie, hudby, histórie a práva. R. 780 – 782 viedol úspešné vojenské ťaženie proti Byzantskej ríši a po tomto triumfe získal titul ar-Rašíd (nasledujúci správnu cestu). R. 786 sa stal panovníkom Arabskej ríše, impéria siahajúceho v tom období od hraníc Alžírska po Strednú Áziu. Darilo sa mu potláčať povstania a vzbury, za jeho vlády nastal hospodársky a kultúrny rozkvet, podporoval obchod, umenie a architektúru, bol známy ako milovník vedy, literatúry a umenia, rád sa obklopoval básnikmi, spisovateľmi a mysliteľmi. Vo svojom sídelnom meste Bagdade dal postaviť honosné stavby, založil prvú nemocnicu i astronomické observatórium, v Jeruzaleme vybudoval útulok pre kresťanských pútnikov do Svätej zeme a i. Udržiaval styky s Čínou a Indiou a podľa francúzskych prameňov sa usiloval o nadviazanie stykov s Európou vyslaním diplomatickej misie k panovníkovi Karolovi Veľkému (v arabských prameňoch sa to nespomína). Jeho vezírmi boli vzdelaní Barmakovci, ktorých pričinením dosiahla ríša veľký rozmach a stala sa jedným z najbohatších a najmocnejších štátov sveta (neskôr ich dal za nevyjasnených okolností vyvraždiť). Zomrel v Chorásáne počas vojnového ťaženia proti vzbure vo východnej Perzii. Napriek tomu, že už 802 rozdelil ríšu medzi svojich dvoch synov (al-Ma’múna a al-Amína), po jeho smrti vznikli medzi nimi spory a následne v ríši občianske vojny a nepokoje. Ako legendárna, ale značne zidealizovaná postava sa stal hrdinom ľudových rozprávok Tisíc a jedna noc, kde vystupoval v úlohe ideálneho, veľkorysého a spravodlivého vládcu bývajúceho spolu s manželkami, konkubínami, eunuchmi a sluhami vo svojom veľkom paláci. V rozprávkach v preoblečení často zažíva spolu so svojím vezírom Džafarom v nočnom Bagdade neuveriteľné dobrodružstvá.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hárún ar-Rašíd [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-05-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/harun-ar-rasid