Harpye
Keramická nádoba v tvare Harpye, Irán, 12. – zač. 13. stor., Metropolitné múzeum umenia, New York
Harpye, gr. Harpyiai — v gréckej mytológii okrídlené príšery, dcéry morského boha Thaumanta (Thaumas) a Ókeanidy Elektry, ich sestrou bola krásna bohyňa dúhy Iris. Pôvodne bohyne prudkého vetra, spolovice ženy, spolovice vtáky s ostrými pazúrmi, ktoré unášali (gr. harpadzó = uchvacujem) duše mŕtvych do podsvetia. Podľa Homéra ich bolo viac, zmienil sa však iba o Podargé (Bystronohá), Hésiodos len o Aelló (Búrlivá) a Ókypeté (Rýchloletiaca), Vergílius aj o Celaeno (gr. Kelainó, Pochmúrna). Známe sú z báje o argonautoch, kde ich Zeus zoslal k slepému veštcovi Fineovi, aby mu brali jedlo, prípadne ho zašpinili výkalmi. Kalais a Zétés, synovia boha severného vetra Borea, Harpye zahnali a Fineus im z vďačnosti poradil ďalšiu cestu. Vo výtvarnom umení zobrazované na gréckych vázových maľbách (napr. Harpye prenasledované Boreovcami, asi z konca 6. stor. pred n. l.), obľúbené boli aj v islamskom umení a v renesančnej groteskovej oramentike. V prenesenom význame je harpya zlostná žena, významovo blízka fúrii a megere.