Harnoncourt, Nikolaus

Text hesla

Harnoncourt [-kurt], Nikolaus, 6. 12. 1929 Berlín – 5. 3. 2016 Sankt Georgen im Attergau, Rakúsko — rakúsky dirigent, violončelista a muzikológ. Priekopník tzv. historicky poučenej interpretácie; priniesol nový pohľad na známe hudobné diela. R. 1952 – 69 člen Viedenských symfonikov, 1953 založil súbor Concentus Musicus Wien špecializujúci sa na uvádzanie tzv. starej hudby na dobových nástrojoch. Množstvo jeho naštudovaní vstúpilo do dejín hudobnej recepcie, napr. Brandenburské koncerty J. S. Bacha (1962/63), cyklus opier C. Monteverdiho v Zürichu a nahrávka Matúšových pašií J. S. Bacha (70. roky 20. stor.), cyklus opier W. A. Mozarta v Zürichu (80. roky), komplet symfónií L. van Beethovena s Chamber Orchestra of Europe (90. roky). R. 1985 založil Festival styriarte v Grazi. R. 1971 – 90 realizoval nahrávku všetkých kantát J. S. Bacha, 1973 – 93 pôsobil ako profesor na Mozarteu v Salzburgu. Spolupracoval s renomovanými sólistami (napr. s F. Guldom, G. Kremerom, Magdalénou Koženou a i.), koncertoval v Európe i v USA s najvýznamnejšími európskymi orchestrami (o. i. s Viedenskými symfonikmi, Viedenskými filharmonikmi, Concertgebou-Orkest). Od konca 80. rokov 20. stor. Harnoncourt rozšíril svoj repertoár o operné i symfonické diela skladateľov obdobia romantizmu a 20. stor. (F. Schuberta, J. Straussa, G. Verdiho, R. Wagnera, A. Brucknera, A. Berga, B. Bartóka a i.). Autor niekoľkých kníh o hudbe, napr. knihy esejí Hudobný dialóg (Der musikalische Dialog, 1984) a knihy rozhovorov o romantickej hudbe Tóny sú zošľachtené slová (Töne sind höhere Worte, 2007). Nositeľ mnohých ocenení, o. i. 2002 Ceny Ernsta von Siemens, ktorá býva označovaná aj ako Nobelova cena za hudbu.

Text hesla

Harnoncourt [-kurt], Nikolaus, 6. 12. 1929 Berlín – 5. 3. 2016 Sankt Georgen im Attergau, Rakúsko — rakúsky dirigent, violončelista a muzikológ. Priekopník tzv. historicky poučenej interpretácie; priniesol nový pohľad na známe hudobné diela. R. 1952 – 69 člen Viedenských symfonikov, 1953 založil súbor Concentus Musicus Wien špecializujúci sa na uvádzanie tzv. starej hudby na dobových nástrojoch. Množstvo jeho naštudovaní vstúpilo do dejín hudobnej recepcie, napr. Brandenburské koncerty J. S. Bacha (1962/63), cyklus opier C. Monteverdiho v Zürichu a nahrávka Matúšových pašií J. S. Bacha (70. roky 20. stor.), cyklus opier W. A. Mozarta v Zürichu (80. roky), komplet symfónií L. van Beethovena s Chamber Orchestra of Europe (90. roky). R. 1985 založil Festival styriarte v Grazi. R. 1971 – 90 realizoval nahrávku všetkých kantát J. S. Bacha, 1973 – 93 pôsobil ako profesor na Mozarteu v Salzburgu. Spolupracoval s renomovanými sólistami (napr. s F. Guldom, G. Kremerom, Magdalénou Koženou a i.), koncertoval v Európe i v USA s najvýznamnejšími európskymi orchestrami (o. i. s Viedenskými symfonikmi, Viedenskými filharmonikmi, Concertgebou-Orkest). Od konca 80. rokov 20. stor. Harnoncourt rozšíril svoj repertoár o operné i symfonické diela skladateľov obdobia romantizmu a 20. stor. (F. Schuberta, J. Straussa, G. Verdiho, R. Wagnera, A. Brucknera, A. Berga, B. Bartóka a i.). Autor niekoľkých kníh o hudbe, napr. knihy esejí Hudobný dialóg (Der musikalische Dialog, 1984) a knihy rozhovorov o romantickej hudbe Tóny sú zošľachtené slová (Töne sind höhere Worte, 2007). Nositeľ mnohých ocenení, o. i. 2002 Ceny Ernsta von Siemens, ktorá býva označovaná aj ako Nobelova cena za hudbu.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Harnoncourt, Nikolaus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/harnoncourt-nikolaus