Hardy, Thomas

Hardy [hár-], Thomas, 2. 6. 1840 Stinsford – 11. 1. 1928 Dorchester — anglický spisovateľ, najvýznamnejší anglický románopisec posledných desaťročí 19. stor. Vo svojich naturalistických románoch na rozdiel od zjednodušujúcich viktoriánskych predstáv a konvencií zobrazil zložitosť a tragiku ľudského života; pod vplyvom učenia Ch. Darwina vysvetľoval osud človeka deterministicky, zaujímal ho problém osudovosti a slobodnej vôle. Prvým publikovaným dielom bol román detektívneho charakteru Zúfalé prostriedky (Desperate Remedies, 1871), svoju osobitú poetiku však uplatnil až v románe Pod listnatým stromom (Under the Greenwood Tree, 1872; sfilmovaný napr. 1918, réžia Émile Chautard). Úspech získal románom Ďaleko od hlučného davu (Far from the Madding Crowd, 1874; slov. 1973; sfilmovaný napr. 1967, réžia J. Schlesinger, a 2015, réžia Thomas Vinterberg), v ktorom rozvinul príbeh krutých životných drám založený na kontraste nezištnej a sebeckej lásky a v ktorom po prvýkrát zobrazovaný kraj nazval Wessex. Bytostné spojenie s rodným krajom je základom románu Návrat do rodiska (The Return of the Native, 1878; slov. 1972; sfilmovaný 1994, réžia Jack Gold, a 2010, réžia Ben Westbrook). Prelomom v jeho tvorbe sa stal román Starosta casterbridgeský (The Mayor of Casterbridge, 1886; slov. 1988; sfilmovaný napr. 2000, réžia Michael Winterbottom) o človeku, ktorého tragický osud zavinila jeho vlastná povaha. V románe Ľudia z lesa (The Woodlanders, 1887; slov. 1981; sfilmovaný 1997, réžia Phil Agland) zosilnel elegický tón a spoločenskokritické zobrazenie. Vrchol Hardyho tvorby predstavuje cyklus tzv. wessexských románov ovplyvnených naturalizmom Tess d’Urberville (Tess of the d’Urbervilles, časopisecky 1891;, knižne 1892 slov. 1949, najúspešnejšie sfilmovaný 1979, réžia R. Polanski) a Nešťastný Jude (Jude the Obscure, časopisecky 1894 – 95, knižne 1895; slov. 1988; sfilmovaný 1996, réžia Michael Winterbottom), v ktorom sa odrazil Hardyho príklon k sociálnemu darvinizmu a schopenhauerovskému pesimizmu. Román Nešťastný Jude kritika napadla ako nemravný a obscénny, preto sa Hardy začal venovať básnickej tvorbe. R. 1898 – 1928 publikoval 8 básnických zbierok, napr. Wessexské básne a iné verše (Wessex Poems and Other Verses, 1898), Básne o minulosti a prítomnosti (Poems of the Past and the Present, 1901), Príležitostné satiry (Satires of Circumstance, 1914) a Zimné slová v rôznych náladách a metroch (Winter Words in Various Moods and Metres, 1928). Hardyho poézia sa vyznačuje moderným, nevyumelkovaným výrazom, najvýraznejšia je intímna lyrika inšpirovaná smrťou manželky Emmy Giffordovej (Gifford, *1840, †1912). Autor romancí a fantázií Pár belasých očí (A Pair of Blue Eyes, časopisecky 1872 – 73, knižne 1873), Štábny trubač (The Trumpet-Major, 3 zväzky, 1880), Dvaja na veži (Two on a Tower, 3 zväzky, 1882), súborov poviedok Wessexské poviedky (Wessex Tales, 1888), Ženské vrtochy (A Group of Noble Dames, 1891; slov. 1948), Malé irónie života (Life’s Little Ironies, 1894), 3-dielnej veršovanej drámy Vladári (The Dynasts, 1904, 1906, 1908) o posledných rokoch napoleonských vojen, drámy Slávna tragédia o cornwallskej kráľovnej z Tintagelu v Lyonesse (The Famous Tragedy of the Queen of Cornwall at Tintagel in Lyonnesse, vydaná 1923, uvedená 1924) a i.