harappská kultúra

Text hesla

harappská kultúra, kultúra povodia rieky Indus, angl. Indus Valley Civilisation — staroveká kultúra, ktorá sa v 3. tisícročí pred n. l. sformovala v povodí rieky Indus. Nazvaná podľa jedného z jej najvýznamneších centier, mesta Harappa, ďalším významným centrom bolo mesto Mohendžo-daro na území dnešnej provincie Sindh v štáte Pakistan, ktorého archeologické pamiatky sa v porovnaní s Harappou zachovali v lepšom stave. Harappská kultúra ako prvá vyspelá civilizácia na juhoázijskom subkontinente bola porovnateľná s ostatnými starovekými civilizáciami v Stredomorí, s ktorými dokázateľne udržiavala obchodné kontakty. Jej vysokú úroveň potvrdzujú systematické plánovanie miest, stavby z pálených tehál, mestského opevnenia, zavodňovací systém, verejné kúpele, znalosť písma (dodnes zostáva nerozlúštené), diaľkový a zámorský obchod, pokročilé poľnohospodárstvo (pestovanie obilnín, datľovníka, bavlníka), domestikácia slonov, vodných byvolov a dobytka, pokročilá remeselná a umelecká výroba, čoho dokladom sú nádoby z kovu (medené, bronzové, strieborné), alabastru a steatitu, keramika (zhotovená na hrnčiarskom kruhu), drobné plastiky ľudí a zvierat, ozdoby z kovu a drahých kameňov a charakteristické pečatidlá zo steatitu (najmä štvorcové, s reliéfnym vyobrazením ľudí a zvierat a so znakmi písma). Vplyv harappskej kultúry sa prejavoval pozdĺž veľkej časti povodia Indusu a na území dnešného indického zväzového štátu Gudžarát. Etnický pôvod, spoločenský systém a náboženstvo nositeľov harappskej kultúry nie sú dosiaľ adekvátne vedecky objasnené. Predpokladá sa, že jej nositeľmi boli pravdepodobne neindoeurópski Drávidi, tento fakt však nie je akceptovaný celou vedeckou komunitou. Usudzuje sa, že v Harappe aj v Mohendžo-dare štátoprávne prevládal istý druh teokracie. Zobrazenie boha proto-Šivu sediaceho v jogínskej pozícii na jednom z archeologických artefaktov i nálezy svedčiace o uctievaní bohyne Matky alebo o uctievaní stromov však umožňujú predpokladať istú spriaznenosť s neskoršími formami náboženstva v Južnej Ázii (brahmanizmus, hinduizmus, šaktizmus, tantrizmus). Na tieto nálezy sa odvolávajú aj niektorí moderní indickí bádatelia, ktorí sa v rozpore s väčšinovým vedeckým názorom usilujú prezentovať ako nositeľov harappskej kultúry védskych Árijcov. Civilizácia v povodí Indusu definitívne zanikla koncom 1. pol. 2. tisícročia pred n. l.

Text hesla

harappská kultúra, kultúra povodia rieky Indus, angl. Indus Valley Civilisation — staroveká kultúra, ktorá sa v 3. tisícročí pred n. l. sformovala v povodí rieky Indus. Nazvaná podľa jedného z jej najvýznamneších centier, mesta Harappa, ďalším významným centrom bolo mesto Mohendžo-daro na území dnešnej provincie Sindh v štáte Pakistan, ktorého archeologické pamiatky sa v porovnaní s Harappou zachovali v lepšom stave. Harappská kultúra ako prvá vyspelá civilizácia na juhoázijskom subkontinente bola porovnateľná s ostatnými starovekými civilizáciami v Stredomorí, s ktorými dokázateľne udržiavala obchodné kontakty. Jej vysokú úroveň potvrdzujú systematické plánovanie miest, stavby z pálených tehál, mestského opevnenia, zavodňovací systém, verejné kúpele, znalosť písma (dodnes zostáva nerozlúštené), diaľkový a zámorský obchod, pokročilé poľnohospodárstvo (pestovanie obilnín, datľovníka, bavlníka), domestikácia slonov, vodných byvolov a dobytka, pokročilá remeselná a umelecká výroba, čoho dokladom sú nádoby z kovu (medené, bronzové, strieborné), alabastru a steatitu, keramika (zhotovená na hrnčiarskom kruhu), drobné plastiky ľudí a zvierat, ozdoby z kovu a drahých kameňov a charakteristické pečatidlá zo steatitu (najmä štvorcové, s reliéfnym vyobrazením ľudí a zvierat a so znakmi písma). Vplyv harappskej kultúry sa prejavoval pozdĺž veľkej časti povodia Indusu a na území dnešného indického zväzového štátu Gudžarát. Etnický pôvod, spoločenský systém a náboženstvo nositeľov harappskej kultúry nie sú dosiaľ adekvátne vedecky objasnené. Predpokladá sa, že jej nositeľmi boli pravdepodobne neindoeurópski Drávidi, tento fakt však nie je akceptovaný celou vedeckou komunitou. Usudzuje sa, že v Harappe aj v Mohendžo-dare štátoprávne prevládal istý druh teokracie. Zobrazenie boha proto-Šivu sediaceho v jogínskej pozícii na jednom z archeologických artefaktov i nálezy svedčiace o uctievaní bohyne Matky alebo o uctievaní stromov však umožňujú predpokladať istú spriaznenosť s neskoršími formami náboženstva v Južnej Ázii (brahmanizmus, hinduizmus, šaktizmus, tantrizmus). Na tieto nálezy sa odvolávajú aj niektorí moderní indickí bádatelia, ktorí sa v rozpore s väčšinovým vedeckým názorom usilujú prezentovať ako nositeľov harappskej kultúry védskych Árijcov. Civilizácia v povodí Indusu definitívne zanikla koncom 1. pol. 2. tisícročia pred n. l.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Harappská kultúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/harappska-kultura