harakiri

harakiri [jap.], spisovne seppuku — zaužívaný názov japonskej rituálnej samovraždy, pri ktorej si samuraj krátkym mečom sám rozrezal brušnú dutinu a jeho pobočník mu vzápätí dlhým mečom zoťal hlavu. Pôvod ani začiatky harakiri nie sú jasné, praktizovalo sa asi od 12. stor. medzi samurajmi, ktorí boli počas šógunátu (1192 – 1868) privilegovanou vrstvou, ako extrémny prejav vojenskej cti. Bolo spôsobom dobrovoľnej smrti na uchovanie si cti (kódex bušidó) alebo, najmä v období Tokugawa (aj Edo, 1603 – 1868), formou vykonania popravy (prikázané harakiri, výlučná výsada samurajov). Po porážke šógunátu bolo harakiri oficiálne zakázané. V novodobej histórii spáchal harakiri napr. spisovateľ J. Mišima (1970).