Hapi

Hapi —

1. egyptský boh Nílu, nílskej záplavy a úrodnosti, symbol prichádzajúcej záplavy a jej zúrodňujúcich účinkov. Zobrazoval sa v antropomorfnej podobe obézneho muža s dlhými vlasmi, ovisnutým bruchom a ženským poprsím, ktorý prináša obetné dary. Na hlave mal často vyobrazené zväzky symbolických rastlín Horného a Dolného Egypta, ktoré splietal dohromady, vyjadrujúc tak geografickú a politickú jednotu krajiny. Uctieval sa v chrámoch iných božstiev. Na jeho počesť Egypťania skomponovali oslavné hymny;

2. egyptský boh uctievaný v podobe živého býka, Grékmi nazývaný Ápis. Podľa písomných prameňov začiatky jeho kultu siahajú do začiatku dynastického obdobia. Jeho kultové centrum bolo v meste Mennofer (gr. Memfis), kde bol uctievaný spolu s bohom Ptahom ako jeho duša (→ ba). Považovaný za jeden zo symbolov plodnosti. V mladšom období bol zobrazovaný so slnečným diskom medzi rohmi. Vyznačoval sa zvláštnymi znakmi na tele a podľa nich sa rozpoznával. Krava, ktorá ho priviedla na svet, bola uctievaná ako bohyňa Eset (gr. Isis) a po smrti bola pochovaná na sakkárskom pohrebisku v Iseu (v blízkosti Serapea). Po smrti sa Hapi stal bohom Usirom v podobe Usir-Hapi (z gr. podoby mien Osiris-Ápis vzniklo v helenistickom období nové božstvo Serapis). Telá býkov personifikujúcich Hapiho sa po smrti balzamovali na veľkom kamennom stole a pochovávali v masívnych žulových sarkofágoch v podzemných komorách Serapea v Sakkáre. Pohrebisko objavil v 50. rokoch 19. stor. francúzsky egyptológ A. Mariette;

3. egyptský boh, jeden zo štyroch synov boha Hora. Považovaný za ochrancu mŕtveho a jeho vnútorných orgánov, ktoré sa ukladali do štyroch špeciálnych nádob (→ kanopa). Pod magickou ochranou Hapiho bola nádoba, v ktorej boli uložené pľúca a ktorej veko bolo obyčajne v tvare hlavy paviána. Ako jeden zo štvorice Horových synov bol asociovaný so severnou svetovou stranou.