Hanza

Hanza, nem. die Hanse — spoločná organizácia kupcov severonemeckých miest. Pôvodne ochranné a záujmové združenia nemeckých kupcov v zahraničí (napr. kolínskych kupcov v Londýne v 11. stor.) alebo na obchodných cestách, ktoré sa od 12. stor. v súvislosti so vznikom a s rozvojom miest usídľovali vo významných obchodných centrách, odkiaľ uskutočňovali svoje obchody. Ďalším krokom bolo spájanie sa miest, v ktorých sídlili hanzy, do väčších celkov. Takto vznikla najznámejšia, tzv. severonemecká Hanza, do ktorej sa 1282 spojili hanzy z Kolína nad Rýnom, Hamburgu a Lübecku a ktorá ovládala väčšiu časť obchodu v pobaltskej oblasti a v Severnom mori. Spočiatku bol spolok hanzových miest (asi 200 miest) voľným združením, od 1356 však nadobudol pevnejšiu štruktúru – nazýval sa nemecká Hanza, mal svoje pravidlá, centrum v Lübecku a tzv. hanzové dni (zhromaždenie všetkých členov), ktoré predstavovali snem Hanzy. Hlavnou činnosťou Hanzy bol obchod a s ním spojené ekonomické aktivity. Svoje najvýznamnejšie základne (kontory) zriadila v Novgorode (dnes Veľký Novgorod v Rusku), Bergene (Nórsko), Bruggách (Belgicko) a v Londýne (Spojené kráľovstvo). Hanza ako spolok nevyvíjala politickú činnosť, ale presadzovala svoje ekonomické záujmy, čím sa však dostávala aj do politických a ozbrojených sporov s vládnucimi štruktúrami či už v Nemecku, alebo za jeho hranicami. R. 1361 spor s Dánskom vyvrcholil vojnou, v ktorej bolo Dánsko porazené a Hanza získala právo ovplyvňovať voľbu dánskych kráľov. Obdobie najväčšieho rozkvetu Hanzy bolo v 14. a 15. stor., potom nasledoval postupný úpadok spôsobený najmä zmenou obchodných ciest. Posledný hanzový deň sa uskutočnil 1669 a zúčastnilo sa na ňom len osem miest.