Hanuš, Jan
Hanuš, Jan, 2. 5. 1915 Praha – 30. 7. 2004 tamže — český hudobný skladateľ, pedagóg a vydavateľ. R. 1935 – 37 a 1939 – 41 študoval dirigovanie u P. Dědečka a kompozíciu u O. Jeremiáša na pražskom konzervatóriu. Vďaka práci v hudobnom nakladateľstve svojho starého otca F. A. Urbánka nadviazal početné kontakty s významnými českými skladateľmi, vzťah k divadlu a hlboké náboženské presvedčenie boli zasa silnými inšpiračnými zdrojmi jeho javiskových diel a duchovnej tvorby. Tematicky čerpal z antiky, z klasickej literatúry a drámy (Dante Alighieri, W. Shakespeare) i zo súčasnosti, pričom mnohé z jeho diel sa dotýkajú zásadných mravných otázok. Ako jeden z prvých experimentoval v Česku s elektronickou i s konkrétnou hudbou. Autor vyše 150 skladieb. Podstatnú časť jeho tvorby predstavujú diela písané vo veľkých formách. Skomponoval 8 omší, kantáty, oratóriá (o. i. veľkonočné oratórium Ecce homo a triptych na počesť sv. Anežky Českej Matka chudých), 5 opier, z ktorých Sluha dvou pánů (1958) prenikla aj na zahraničné pódiá, 3 balety, 7 symfónií, koncerty pre sólové nástroje a inštrumentálne miniatúry i piesne pre deti a školské zbory. Mimoriadne záslužná je jeho editorská (kritické vydanie diel A. Dvořáka, Z. Fibicha a L. Janáčka) a organizačná práca (založil vydavateľstvo Zväzu českých skladateľov Panton, pôsobil aj v nakladateľstve Orbis a v Štátnom nakladateľstve krásnej literatúry, hudby a umenia v Prahe). Predseda Českej spoločnosti pre hudobnú vedu a člen direktória Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu (ISME). R. 1988 národný umelec. Autor knihy spomienok Labyrint svět – svědectví z konce času (1996).