Hannibal

Text hesla

Hannibal, 247/246 pred n. l. Kartágo – 183 pred n. l. Libyssa, Bitýnia — najslávnejší kartáginský vojvodca, úhlavný nepriateľ Rimanov, syn Hamilkara Barka, brat Hasdrubala (asi 243 pred n. l. – 207 pred n. l.) a Magóna, švagor Hasdrubala (? – 221 pred n. l.); → Hasdrubal. Hannibalovo meno vo feničtine znamená dar boha Baala. R. 237 pred n. l. odišiel do Hispánie, kde po boku svojho otca získaval vojenské skúsenosti. R. 221 pred n. l. po zavraždení Hasdrubala prevzal velenie kartáginského vojska v Hispánii. Dobytím mesta Saguntum (dnes Sagunto), rímskeho spojenca, dal 218 pred n. l. podnet na rozpútanie druhej púnskej vojny. Na jar 218 pred n. l. so silným vojskom (90-tis. pešiakov, 12-tis. jazdcov, 37 bojových slonov) prekročil rieku Iberus (dnes Ebro) tvoriaciu hranicu medzi rímskou a kartáginskou oblasťou, prešiel Pyreneje, po pobreží Galie postupoval na sever, prekročil rieku Rhodanus (dnes Rhôna) a napokon cez Brennerský priesmyk prešiel Alpy. Stratil síce veľkú časť vojska a slonov, svoje oddiely však doplnil obyvateľmi severnej Itálie. V októbri a novembri 218 pred n. l. porazil Rimanov v bitkách na riekach Ticinus (dnes Ticino) a Trebia (dnes Trebbia). V máji 217 pred n. l. s armádou posilnenou Galmi zvíťazil nad Rimanmi vedenými konzulom Flaminiom v bitke pri Trasimenskom jazere. Pokračoval na juh do Umbrie a Kampánie s (neuskutočneným) cieľom získať za spojencov italické mestá nespokojné s rímskou nadvládou. V bitke pri Cannae v Apúlii 2. 8. 216 pred n. l. porazil so 48-tis. mužmi silné rímske vojsko (80-tis. mužov) vedené konzulmi Aemiliom Paulom St. (padol) a Gaiom Terentiom Varronom, na ktorého stranu sa pridala celá južná Itália. R. 215 pred n. l. Hannibal uzatvoril protirímske spojenectvo s macedónskym kráľom Filipom V. (prvá macedónska vojna, 215 – 205 pred n. l.), získal Syrakúzy, ktoré však už 212 pred n. l. Rimania dobyli. Po uplatnení vyčkávacej taktiky zo strany Rimanov (Fabius Cunctator) Hannibala oslabovalo nedostatočné dopĺňanie vojska a zásob z Kartága. Kvôli odvráteniu Rimanov od obliehania Capuy na jar 211 pred n. l. podnikol demonštratívnu výpravu k Rímu (Hannibal ante/ad portas!), napriek tomu však Capuu (211 pred n. l.) i Tarent (209 pred n. l.) stratil. Vojsko z Hispánie, s ktorým mu prichádzal na pomoc brat Hasdrubal, Rimania 207 pred n. l. pri rieke Metaurus (dnes Metauro) zničili a Hasdrubala zabili (keď Rimania vhodili do kartáginského tábora odťatú Hasdrubalovu hlavu, Hannibal údajne vyriekol slová: Teraz vidím v tvojej tvári osud Kartága!). R. 203 pred n. l. bol pri Genui (dnes Janov) porazený Hannibalov brat Mago. R. 206 pred n. l. Scipio Africanus St. vytlačil Kartágincov z Hispánie a 204 pred n. l. zaútočil priamo na Kartágo. Hannibal (usadený s vojskom na juhu Itálie) bol 203 pred n. l. odvolaný brániť Kartágo, 202 pred n. l. bol Scipionom Africanom St. v bitke pri Zame porazený. Po uzavretí mieru s Rímom 201 pred n. l. sa stal 196 pred n. l. najvyšším kartáginským úradníkom suffetom (obdoba rímskeho konzula). Reformou štátnych financií popudil proti sebe miestnych boháčov, ktorí u Rimanov žiadali jeho vydanie. R. 195 pred n. l. ušiel k sýrskemu kráľovi Antiochovi III. Veľkému, ďalší azyl mu poskytol bitýnsky kráľ Prusias. Ten však 183 pred n. l. podľahol nátlaku Rimanov a súhlasil s vydaním Hannibala, ktorý v bezvýchodiskovej situácii spáchal samovraždu (otrávil sa).

Vďaka svojim mimoriadnym strategickým a taktickým schopnostiam (umenie využiť terén, rozsiahlu špionážnu sieť, možnosti jazdectva, psychologické poznatky o nepriateľských vojvodcoch, schopnosť napĺňať potreby svojich vojakov z rôznych etník) je považovaný za jedného z najlepších veliteľov v dejinách. Jeho porážka bola zapríčinená číselnou prevahou, materiálnym zabezpečením a obetavosťou rímskeho vojska, ale aj úsilím jeho politických odporcov v Kartágu pre ich obchodné záujmy predčasne ukončiť vojnu. Hannibalov život a činy, ktoré prvýkrát opísal rímsky spisovateľ Nepos, sa neskôr stali témou literárneho spracovania. Priebeh 2. púnskej vojny opísal Ennius (8. – 10. kniha Letopisov, Annales). S Hannibalom sa osobne stretol v boji po grécky píšuci rímsky analista Lucius Cincius Alimentus (3. stor. pred n. l.). Grécky historik Sósylos (3./2. stor. pred n. l.) poskytol dielom O Hannibalových činoch (Peri Annibu Praxeón) podklad Polybiovi (Dejiny, Historiai), o Hannibalovi písali aj Cato St. (Počiatky, Origines, 160 – 150 pred n. l.), Nepos (O vynikajúcich mužoch, De viris illustribus, pred rokom 32 pred n. l.), Pompeius Trogus (Filippské dejiny, Historiae Philippicae, zachovaný výťah od Iustina z 2. alebo 3. stor.), ako aj Silius Italicus (1. – 10. kniha eposu O púnskej vojne, Punica). R. 1960 vznikol taliansky film Annibale (réžia Carlo Ludovico Bragaglia, Edgar G. Ulmer).

Text hesla

Hannibal, 247/246 pred n. l. Kartágo – 183 pred n. l. Libyssa, Bitýnia — najslávnejší kartáginský vojvodca, úhlavný nepriateľ Rimanov, syn Hamilkara Barka, brat Hasdrubala (asi 243 pred n. l. – 207 pred n. l.) a Magóna, švagor Hasdrubala (? – 221 pred n. l.); → Hasdrubal. Hannibalovo meno vo feničtine znamená dar boha Baala. R. 237 pred n. l. odišiel do Hispánie, kde po boku svojho otca získaval vojenské skúsenosti. R. 221 pred n. l. po zavraždení Hasdrubala prevzal velenie kartáginského vojska v Hispánii. Dobytím mesta Saguntum (dnes Sagunto), rímskeho spojenca, dal 218 pred n. l. podnet na rozpútanie druhej púnskej vojny. Na jar 218 pred n. l. so silným vojskom (90-tis. pešiakov, 12-tis. jazdcov, 37 bojových slonov) prekročil rieku Iberus (dnes Ebro) tvoriaciu hranicu medzi rímskou a kartáginskou oblasťou, prešiel Pyreneje, po pobreží Galie postupoval na sever, prekročil rieku Rhodanus (dnes Rhôna) a napokon cez Brennerský priesmyk prešiel Alpy. Stratil síce veľkú časť vojska a slonov, svoje oddiely však doplnil obyvateľmi severnej Itálie. V októbri a novembri 218 pred n. l. porazil Rimanov v bitkách na riekach Ticinus (dnes Ticino) a Trebia (dnes Trebbia). V máji 217 pred n. l. s armádou posilnenou Galmi zvíťazil nad Rimanmi vedenými konzulom Flaminiom v bitke pri Trasimenskom jazere. Pokračoval na juh do Umbrie a Kampánie s (neuskutočneným) cieľom získať za spojencov italické mestá nespokojné s rímskou nadvládou. V bitke pri Cannae v Apúlii 2. 8. 216 pred n. l. porazil so 48-tis. mužmi silné rímske vojsko (80-tis. mužov) vedené konzulmi Aemiliom Paulom St. (padol) a Gaiom Terentiom Varronom, na ktorého stranu sa pridala celá južná Itália. R. 215 pred n. l. Hannibal uzatvoril protirímske spojenectvo s macedónskym kráľom Filipom V. (prvá macedónska vojna, 215 – 205 pred n. l.), získal Syrakúzy, ktoré však už 212 pred n. l. Rimania dobyli. Po uplatnení vyčkávacej taktiky zo strany Rimanov (Fabius Cunctator) Hannibala oslabovalo nedostatočné dopĺňanie vojska a zásob z Kartága. Kvôli odvráteniu Rimanov od obliehania Capuy na jar 211 pred n. l. podnikol demonštratívnu výpravu k Rímu (Hannibal ante/ad portas!), napriek tomu však Capuu (211 pred n. l.) i Tarent (209 pred n. l.) stratil. Vojsko z Hispánie, s ktorým mu prichádzal na pomoc brat Hasdrubal, Rimania 207 pred n. l. pri rieke Metaurus (dnes Metauro) zničili a Hasdrubala zabili (keď Rimania vhodili do kartáginského tábora odťatú Hasdrubalovu hlavu, Hannibal údajne vyriekol slová: Teraz vidím v tvojej tvári osud Kartága!). R. 203 pred n. l. bol pri Genui (dnes Janov) porazený Hannibalov brat Mago. R. 206 pred n. l. Scipio Africanus St. vytlačil Kartágincov z Hispánie a 204 pred n. l. zaútočil priamo na Kartágo. Hannibal (usadený s vojskom na juhu Itálie) bol 203 pred n. l. odvolaný brániť Kartágo, 202 pred n. l. bol Scipionom Africanom St. v bitke pri Zame porazený. Po uzavretí mieru s Rímom 201 pred n. l. sa stal 196 pred n. l. najvyšším kartáginským úradníkom suffetom (obdoba rímskeho konzula). Reformou štátnych financií popudil proti sebe miestnych boháčov, ktorí u Rimanov žiadali jeho vydanie. R. 195 pred n. l. ušiel k sýrskemu kráľovi Antiochovi III. Veľkému, ďalší azyl mu poskytol bitýnsky kráľ Prusias. Ten však 183 pred n. l. podľahol nátlaku Rimanov a súhlasil s vydaním Hannibala, ktorý v bezvýchodiskovej situácii spáchal samovraždu (otrávil sa).

Vďaka svojim mimoriadnym strategickým a taktickým schopnostiam (umenie využiť terén, rozsiahlu špionážnu sieť, možnosti jazdectva, psychologické poznatky o nepriateľských vojvodcoch, schopnosť napĺňať potreby svojich vojakov z rôznych etník) je považovaný za jedného z najlepších veliteľov v dejinách. Jeho porážka bola zapríčinená číselnou prevahou, materiálnym zabezpečením a obetavosťou rímskeho vojska, ale aj úsilím jeho politických odporcov v Kartágu pre ich obchodné záujmy predčasne ukončiť vojnu. Hannibalov život a činy, ktoré prvýkrát opísal rímsky spisovateľ Nepos, sa neskôr stali témou literárneho spracovania. Priebeh 2. púnskej vojny opísal Ennius (8. – 10. kniha Letopisov, Annales). S Hannibalom sa osobne stretol v boji po grécky píšuci rímsky analista Lucius Cincius Alimentus (3. stor. pred n. l.). Grécky historik Sósylos (3./2. stor. pred n. l.) poskytol dielom O Hannibalových činoch (Peri Annibu Praxeón) podklad Polybiovi (Dejiny, Historiai), o Hannibalovi písali aj Cato St. (Počiatky, Origines, 160 – 150 pred n. l.), Nepos (O vynikajúcich mužoch, De viris illustribus, pred rokom 32 pred n. l.), Pompeius Trogus (Filippské dejiny, Historiae Philippicae, zachovaný výťah od Iustina z 2. alebo 3. stor.), ako aj Silius Italicus (1. – 10. kniha eposu O púnskej vojne, Punica). R. 1960 vznikol taliansky film Annibale (réžia Carlo Ludovico Bragaglia, Edgar G. Ulmer).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hannibal [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hannibal