Hamlet

Text hesla

Hamlet — titulná postava renesančnej veršovanej tragédie Tragická história Hamleta, princa dánskeho (The Tragicall Historie of Hamlet Prince of Denmarke, vydaná 1603; slov. 1903) W. Shakespeara vyjadrujúca krízu jednotlivca a spoločenských hodnôt na prelome 16. a 17. stor., prvýkrát inscenovaná 1600 alebo 1601. Jeho predlohou boli pravdepodobne rovnomenná hra T. Kyda, ktorý vo svojej Španielskej tragédii založil tradíciu tzv. tragédie pomsty, a severská povesť o Amlethovi zo stredovekej kroniky Gesta Danorum (Slávne skutky Dánov, asi 1200) od Saxóna Grammatica a jej spracovanie v Tragických príbehoch od Françoisa de Belleforest (*1530, †1583). Na hrade Elsinor sa zjavuje duch mŕtveho kráľa, Hamletovho otca. Od neho sa Hamlet dozvedá, že ho zavraždil kráľov brat Claudius, ktorý sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou Gertrúdou. Cesta od neúčasti k angažovanosti stojí Hamleta veľa duševných síl (monológ Byť či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?). Nakoniec sa rozhodne vraždu pomstiť, predstierajúc šialenstvo. Obetuje lásku Ofélie, keď zistí, že sa dala zneužiť na uskutočnenie zámerov svojho otca (prvého ministra Polonia) a nového kráľa. Využije návštevu hereckej spoločnosti a na získanie presvedčivého dôkazu Claudiovej viny inscenuje drámu o kráľovražde (divadlo v divadle), váha však kráľa zákerne zavraždiť. Nechtiac zabije Polonia ukrytého za závesom kráľovninej spálne. Ofélia sa z nešťastnej lásky a smrti otca pomätie a utopí. Nástrojom úkladov proti Hamletovi sa stane jej brat Leartes. V nerovnom súboji (Leartov meč je otrávený) Hamlet síce zvíťazí, je však smrteľne zranený. V návale zlosti bodne kráľa smrtiacim mečom, je svedkom Gertrúdinej smrti (vypila pohár s jedom pripraveným pre Hamleta). Poriadok a spravodlivosť po Hamletovej smrti nastoľuje dánsky princ Fortinbras. V závere sa Hamlet obracia na priateľa Horatia, ktorý je schopný súdiť jeho konanie i Claudiovu vinu, aby vydal o nich pravdivé svedectvo. Základný rodinný a ľúbostný konflikt tragédie prerastá do všeľudských dimenzií a nadčasového významu. Striedajú sa v nej filozofické úvahy a vznešená básnická obraznosť s hovorovými zvratmi, patetické vyjadrovanie so slovnými hračkami. Hra predstavuje prelom v tvorbe W. Shakespeara od tzv. optimistického obdobia k cyklu tzv. veľkých tragédií.

Text hesla

Hamlet — titulná postava renesančnej veršovanej tragédie Tragická história Hamleta, princa dánskeho (The Tragicall Historie of Hamlet Prince of Denmarke, vydaná 1603; slov. 1903) W. Shakespeara vyjadrujúca krízu jednotlivca a spoločenských hodnôt na prelome 16. a 17. stor., prvýkrát inscenovaná 1600 alebo 1601. Jeho predlohou boli pravdepodobne rovnomenná hra T. Kyda, ktorý vo svojej Španielskej tragédii založil tradíciu tzv. tragédie pomsty, a severská povesť o Amlethovi zo stredovekej kroniky Gesta Danorum (Slávne skutky Dánov, asi 1200) od Saxóna Grammatica a jej spracovanie v Tragických príbehoch od Françoisa de Belleforest (*1530, †1583). Na hrade Elsinor sa zjavuje duch mŕtveho kráľa, Hamletovho otca. Od neho sa Hamlet dozvedá, že ho zavraždil kráľov brat Claudius, ktorý sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou Gertrúdou. Cesta od neúčasti k angažovanosti stojí Hamleta veľa duševných síl (monológ Byť či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?). Nakoniec sa rozhodne vraždu pomstiť, predstierajúc šialenstvo. Obetuje lásku Ofélie, keď zistí, že sa dala zneužiť na uskutočnenie zámerov svojho otca (prvého ministra Polonia) a nového kráľa. Využije návštevu hereckej spoločnosti a na získanie presvedčivého dôkazu Claudiovej viny inscenuje drámu o kráľovražde (divadlo v divadle), váha však kráľa zákerne zavraždiť. Nechtiac zabije Polonia ukrytého za závesom kráľovninej spálne. Ofélia sa z nešťastnej lásky a smrti otca pomätie a utopí. Nástrojom úkladov proti Hamletovi sa stane jej brat Leartes. V nerovnom súboji (Leartov meč je otrávený) Hamlet síce zvíťazí, je však smrteľne zranený. V návale zlosti bodne kráľa smrtiacim mečom, je svedkom Gertrúdinej smrti (vypila pohár s jedom pripraveným pre Hamleta). Poriadok a spravodlivosť po Hamletovej smrti nastoľuje dánsky princ Fortinbras. V závere sa Hamlet obracia na priateľa Horatia, ktorý je schopný súdiť jeho konanie i Claudiovu vinu, aby vydal o nich pravdivé svedectvo. Základný rodinný a ľúbostný konflikt tragédie prerastá do všeľudských dimenzií a nadčasového významu. Striedajú sa v nej filozofické úvahy a vznešená básnická obraznosť s hovorovými zvratmi, patetické vyjadrovanie so slovnými hračkami. Hra predstavuje prelom v tvorbe W. Shakespeara od tzv. optimistického obdobia k cyklu tzv. veľkých tragédií.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hamlet [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hamlet