Hamburská štátna opera

Text hesla

Hamburská štátna opera, Staatsoper Hamburg — najstaršie stále a verejné operné divadlo na nemeckom území založené 1678 v Hamburgu. Spočiatku bolo orientované na dobový taliansky repertoár. Zásluhou bratislavského rodáka J. S. Kussera a Reinharda Keisera (*1674, †1739) začalo uvádzať nemecké diela, napr. J. Mathesona, G. F. Händla a G. Ph. Telemanna. Od 1765 hralo v novej budove Komödienhaus. R. 1827 bola dokončená nová budova mestského divadla, ktorá slúžila predovšetkým opere, uvádzali sa tam diela slávnych operných skladateľov (A. Marschnera, A. Lortzinga, Ch. Gounoda a i.). O rozkvet divadla sa zaslúžil nemecký impresário Bernard Pohl (*1838, †1897), ktorý zmodernizoval budovu divadla a angažoval uznávaných dirigentov (F. von Weigartnera, G. Mahlera). Operný dirigent Gustav Brecher (*1879, †1940), ktorý nastúpil ako impresário súboru po smrti B. Pohla, rozšíril repertoár súboru o súdobú tvorbu (uvádzali sa napr. opery R. Wagnera, R. Straussa a E. d’Alberta). Okrem pôvodnej nemeckej tvorby boli v nemeckej premiére uvedené napr. opery Traviata a Othello G. Verdiho, Cavalleria rusticana P. Mascagniho a Eugen Onegin P. I. Čajkovského. Po 1. svetovej vojne sa repertoár opery rozšíril o tvorbu M. Ravela, F. Busoniho, I. Stravinského, P. Hindemitha, L. Janáčka a E. Křenka. R. 1931 – 34 bol šéfdirigentom súboru K. Böhm. R. 1934 dostal operný súbor Mestského divadla (Stadttheater) štatút štátnej opery (Staatsoper), divadelný orchester bol zlúčený s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s názvom Štátny filharmonický orchester (Philharmonisches Staatsorchester) začal účinkovať v operných produkciách aj koncertne. R. 1943 budova divadla sčasti vyhorela, znovuotvorená 1955. Už od polovice 20. stor. sa súbor usiloval o moderné hudobné divadlo (generálni intendanti — režiséri G. Rennert a Heinz Tietjen, *1881, †1967) a pod vedením R. Liebermanna (1959 – 73) sa Hamburg stal centrom súčasnej nemeckej i svetovej opernej tvorby. Svetovú premiéru v Hamburskej štátnej opere mali diela G. Klebeho, G. von Einema, B. Blachera, E. Křenka, H. Searla, G. C. Menottiho, H. W. Henzeho, K. Pendereckého a i. Po 2. svetovej vojne tam ako režiséri pôsobili aj August Everding (*1928, †1991) a Götz Friedrich (*1930, †2000). R. 2005 – 2015 bola intendantkou a hudobnou riaditeľkou opery a zároveň šéfdirigentkou orchestra Simone Youngová (Young, *1961), od 2015 je intendantom Georges Delnon (*1958). Súčasťou Hamburskej štátnej opery je aj baletný súbor (Hamburg Ballet), ktorý od 1973 vedie J. Neumeier.

Text hesla

Hamburská štátna opera, Staatsoper Hamburg — najstaršie stále a verejné operné divadlo na nemeckom území založené 1678 v Hamburgu. Spočiatku bolo orientované na dobový taliansky repertoár. Zásluhou bratislavského rodáka J. S. Kussera a Reinharda Keisera (*1674, †1739) začalo uvádzať nemecké diela, napr. J. Mathesona, G. F. Händla a G. Ph. Telemanna. Od 1765 hralo v novej budove Komödienhaus. R. 1827 bola dokončená nová budova mestského divadla, ktorá slúžila predovšetkým opere, uvádzali sa tam diela slávnych operných skladateľov (A. Marschnera, A. Lortzinga, Ch. Gounoda a i.). O rozkvet divadla sa zaslúžil nemecký impresário Bernard Pohl (*1838, †1897), ktorý zmodernizoval budovu divadla a angažoval uznávaných dirigentov (F. von Weigartnera, G. Mahlera). Operný dirigent Gustav Brecher (*1879, †1940), ktorý nastúpil ako impresário súboru po smrti B. Pohla, rozšíril repertoár súboru o súdobú tvorbu (uvádzali sa napr. opery R. Wagnera, R. Straussa a E. d’Alberta). Okrem pôvodnej nemeckej tvorby boli v nemeckej premiére uvedené napr. opery Traviata a Othello G. Verdiho, Cavalleria rusticana P. Mascagniho a Eugen Onegin P. I. Čajkovského. Po 1. svetovej vojne sa repertoár opery rozšíril o tvorbu M. Ravela, F. Busoniho, I. Stravinského, P. Hindemitha, L. Janáčka a E. Křenka. R. 1931 – 34 bol šéfdirigentom súboru K. Böhm. R. 1934 dostal operný súbor Mestského divadla (Stadttheater) štatút štátnej opery (Staatsoper), divadelný orchester bol zlúčený s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s názvom Štátny filharmonický orchester (Philharmonisches Staatsorchester) začal účinkovať v operných produkciách aj koncertne. R. 1943 budova divadla sčasti vyhorela, znovuotvorená 1955. Už od polovice 20. stor. sa súbor usiloval o moderné hudobné divadlo (generálni intendanti — režiséri G. Rennert a Heinz Tietjen, *1881, †1967) a pod vedením R. Liebermanna (1959 – 73) sa Hamburg stal centrom súčasnej nemeckej i svetovej opernej tvorby. Svetovú premiéru v Hamburskej štátnej opere mali diela G. Klebeho, G. von Einema, B. Blachera, E. Křenka, H. Searla, G. C. Menottiho, H. W. Henzeho, K. Pendereckého a i. Po 2. svetovej vojne tam ako režiséri pôsobili aj August Everding (*1928, †1991) a Götz Friedrich (*1930, †2000). R. 2005 – 2015 bola intendantkou a hudobnou riaditeľkou opery a zároveň šéfdirigentkou orchestra Simone Youngová (Young, *1961), od 2015 je intendantom Georges Delnon (*1958). Súčasťou Hamburskej štátnej opery je aj baletný súbor (Hamburg Ballet), ktorý od 1973 vedie J. Neumeier.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hamburská štátna opera [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hamburska-statna-opera